Svet si pripomína sto rokov od začiatku prvej svetovej vojny

Svet si pripomína 100. výročie od vypuknutia prvého veľkého globálneho konfliktu. Zámienkou na rozpútanie prvej svetovej vojny bol atentát spáchaný na rakúskeho následníka trónu Ferdinanda d´Este a jeho manželku v Sarajeve.

Boje, ktoré počas prvej svetovej vojny prebiehali na území dnešného východného Slovenska, boli porovnateľné s tými zo západného frontu, tvrdia historici sto rokov po vypuknutí tzv. veľkej vojny. "Bojové operácie na území súčasnej Slovenskej republiky prebiehali od novembra 1914 do mája 1915. Línia frontu prechádzala okresmi Bardejov – Svidník – Stropkov – Medzilaborce – Humenné – Snina," vysvetľuje historik a predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy Martin Drobňák.

Kým na jeseň 1914 bol tento úsek karpatského frontu iba vedľajším bojiskom, od začiatku roku 1915 jeho strategický význam podľa Drobňáka dramaticky stúpol. Ako dodal, ruské velenie v tomto priestore uskutočnilo dve generálne ofenzívy (január/február a marec/apríl 1915), ktorých cieľom bol prienik cez Karpaty do vnútrozemia Rakúsko-Uhorska a jeho vyradenie z vojny.

"V dôsledku toho sa územie dnešného Prešovského kraja stalo dejiskom krvavých bojov, ktoré počtom nasadených vojsk a množstvom obetí boli plne porovnateľné so svetovo známejšími bojiskami na západnom fronte," hovorí Drobňák. V bojoch padlo 45-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády a ďalších približne 250-tisíc vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.

Spomienkou na krvavé boje sú aj vojnové cintoríny, ktorých sa podľa historika Radoslava Turika na severovýchodnom Slovensku nachádza zhruba 200.

Desaťtisíce vojakov zostalo trvalo zmrzačených

Z územia dnešného Slovenska bolo v rokoch 1914 až 1918 zmobilizovaných približne 400-tisíc vojakov. Takmer 70-tisíc ich padlo v boji, zomrelo v dôsledku zranení, zahynulo v zajatí, alebo ostalo trvalo nezvestných. Približne rovnaký počet ostal trvalo zmrzačených.

"Rozsah mobilizácie ľudských zdrojov a počet strát na životoch počas prvej svetovej vojny značne prevyšoval rovnaké ukazovatele za obdobie druhej svetovej vojny," doplnil Drobňák.

Slováci, podobne ako ďalšie slovanské národy, neboli z vojny nadšení. "Netreba však za tým hľadať nejakú politickú rozhľadenosť Slovákov alebo vplyv nejakej ideológie. Niečo podobné sa mohlo prejavovať v úzkej vrstve slovenskej inteligencie, ale nie v širokých vrstvách obyvateľstva. Prevládal prirodzený ľudský odpor k vojne," povedal Radoslav Turik.

Vo vojne zomrelo dokopy desať miliónov ľudí

Prvá svetová vojna vypukla pred sto rokmi 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Oficiálnou zámienkou rozpútania vojny bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve 28. júna 1914. Vo vojne zomrelo asi desať miliónov ľudí a 20 miliónov ľudí sa zranilo. Proti sebe bojovali Trojspolok - Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko, ktoré neskôr prešlo na stranu Dohody, a pridali sa Bulharsko a Osmanská ríša, a Dohoda - Francúzsko, Veľká Británia a Rusko, ku ktorej sa pridali Srbsko, Belgicko a ďalšie krajiny.

V roku 1917 vstúpili do vojny Spojené štáty americké. Nemci pôvodne chceli bleskovú vojnu, zmenila sa však na dlhé zákopové boje. Prvý globálny vojenský konflikt sa skončil v novembri 1918.