Argentína vyšetruje údajný zločin fondov ako príčinu krachu

Úrad požiadal partnerov v USA o informácie týkajúce sa obchodovania s argentínskym vládnym dlhom a úverovými derivátmi (CDS) v období, ktoré predchádzalo bankrotu. Deriváty CDS slúžia ako poistka pre prípad krachu emitenta, v tomto prípade argentínskeho štátu.

Existuje podozrenie zo zločinu hedžových fondov

Hedžové fondy pred bankrotom rokovali s Argentínou o reštrukturalizácii dlhu, ktorú nakoniec odmietli. Podľa vlády v Buenos Aires existuje podozrenie, že v rovnakom čase boli zároveň vlastníkmi CDS, resp. s nimi obchodovali, čím pomohli vytvoriť situáciu, ktorá viedla k štátnemu bankrotu.

To by znamenalo zneužitie neverejných informácií pri obchodovaní na finančných trhoch, povedal šéf argentínskej komisie pre cenné papiere Alejandro Vanoli.

Súvisiace:

Argentína zaplatila francúzskym veriteľom prvú splátku dlhu

Argentína je platobne neschopná, agentúry jej znižujú rating

Argentíne vypršala lehota na splatenie dlhov, hrozí bankrot

Argentína sa nedohodla s veriteľmi, hrozí jej ďalší bankrot

Argentína s bankrotom bojuje už druhý raz

"Zneužívanie neverejných informácií, čo sa v tomto prípade mohlo stať, a manipulácia trhov je v Argentíne zločin, zločin je to aj v Spojených štátoch amerických a za takéto zločiny hrozia ekonomické postihy, prípadne trestnoprávne postihy," povedal na tlačovej konferencii Vanoli.

Argentína sa minulý týždeň druhýkrát za dvanásť rokov ocitla v platobnej neschopnosti, keď vo štvrtok uplynula lehota na dohodu s veriteľmi, ktorí po štátnom bankrote v roku 2002 nepristúpili na reštrukturalizáciu dlhu.

Vláda v Buenos Aires mala v stanovenom termíne uhradiť majiteľom reštrukturalizovaných dlhopisov splátku 539 miliónov dolárov. Vyplatenie čiastky však zablokoval federálny sudca v USA, keď rozhodol, že Argentína musí najskôr zaplatiť držiteľom pôvodných dlhopisov.

Argentína sa dostala do bankrotu v roku 2002 po oznámení, že krajina nedokáže splácať dlh v celkovom objeme 100 miliárd dolárov. K dohode o reštrukturalizácii sa následne prihlásilo 93 percent držiteľov dlhopisov, ktorým Argentína vyplatila za jeden dolár 25 až 29 centov.

Malá časť veriteľov vrátane hedžových fondov NML Capital a Aurelius Capital Management sa k dohode nepripojila a súdnou cestou žiadajú vrátiť plnú hodnotu dlhopisov v sume 1,33 miliardy dolárov. To Argentína odmieta pre obavy, že k niekoľkým žalujúcim fondom by sa pripojili aj ďalší veritelia, ktorí nepristúpili na výmenu dlhopisov. Celková nárokovaná čiastka by sa tak podľa vlády v Buenos Aires mohla vyšplhať až na 20 miliárd dolárov.