Putin robil mierotvorcu v spore o Náhorný Karabach

Putin zvolaním stretnutia reagoval na aktuálny nárast napätia a násilia, ktoré si na spornom kaukazskom území vyžiadalo viac ako 20 obetí. Podľa Putina obe strany vyjadrili záujem o mierové vyriešenie dlhotrvajúceho konfliktu, čo označil za "to najdôležitejšie", keďže "nie je väčšej tragédie ako smrť ľudí".

Súvisiace:

Popredný ruský producent si myslí, že embargo Rusku prospeje

Ruské akcie výrazne posilnili, vzrástol aj rubeľ

Opozícia kritizuje Fica, zavaril si výrokmi o sankciách

Prezidenti oboch znepriatelených krajín, arménsky prezident Serž Sarkisjan a azerbajdžanský líder Ilham Alijev, sa vzájomne vyzvali na dodržiavanie rezolúcie OSN. Putin ich zase oboch vyzval na "preukázanie trpezlivosti, múdrosti a vzájomného rešpektu v záujme nájdenia riešenia". Urobil tak v čase napätých vzťahov spôsobených proruským povstaním na východe Ukrajiny.

Sporné územie Náhorného Karabachu je dlhodobým zdrojom napätia na Kaukaze. V čase Sovietskeho zväzu získal štatút autonómneho územia v rámci Azerbajdžanu. Začiatkom 90. rokov, keď sa zväz rozpadával, Arménskom podporovaná karabašská vláda na základe referenda vyhlásila nezávislosť od vlády v Baku. Nasledoval ozbrojený konflikt medzi Arménmi a Azerbajdžanom, ktorý si vyžiadal 30-tisíc obetí. Od vyhlásenia prímeria dosiahnutého v roku 1994 sa však komplikovaná situácia na území so 140-tisíc obyvateľmi nevyriešila. Podpis mierovej zmluvy je v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.