Ceny na Slovensku klesajú, lacnejšie sú potraviny aj bývanie

A do tretice sa o 0,1 % spotrebiteľské ceny znížili aj na medzimesačnej báze, kým v júni oproti máju ešte mierne rástli o 0,1 %. Vyplýva to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR.

Klesli aj ceny poštových a telekomunikačných služieb

Na medziročnej báze klesli najmä ceny potravín a nealkoholických nápojov o 1,9 %. Podobne klesli aj ceny poštových a telekomunikačných služieb o 1,5 %, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu o 1 %, bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív o 0,6 % a dopravy o 0,5 %.

Na druhej strane vzrástli ceny za vzdelávanie o 3,6 %, rozličné tovary a služby o 2,6 %, alkoholické nápoje a tabak o 1,7 %, odevy a obuv o 1,5 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 1,1 %, zdravie o 1 % a za rekreáciu a kultúru o 0,4 %.

Medzimesačne v júli oproti júnu klesli taktiež najmä ceny potravín a nealkoholických nápojov o 0,9 %. Zlacneli však aj odevy a obuv o 0,6 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu o 0,2 % a mierne o 0,1 % aj doprava.

Pokles týchto cien nevykompenzovalo ani medzimesačné zdraženie alkoholických nápojov a tabaku a rekreácie a kultúry zhodne o 0,3 %, vzdelávania o 0,2 % a zdravia a hotelov, kaviarní a reštaurácií zhodne o 0,1 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, poštové a telekomunikačné služby a rozličné tovary a služby.

Rast cien na Slovensku stále nemá čo potiahnuť

V júli tak klesali najmä ceny potravín. "Tento pokles ide takmer výlučne na vrub tradičného sezónneho poklesu cien potravín," píše v komentári analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ako dodáva, po zohľadnení tradičnej sezónnosti ceny potravín v júli dokonca podľa prepočtov UniCredit Bank veľmi mierne rástli o 0,1 %. Za prehĺbenie medziročného poklesu cien potravín tak môže predovšetkým vysoká porovnávacia báza z minulého roka, keď ich rast vrcholil pred nástupom novej úrody.

Rast cien tak na Slovensku stále nemá čo potiahnuť. "Miernu defláciu by Slovensko malo zaznamenať ešte aj v auguste, keď by ceny v zápornej oblasti mali pomôcť udržať klesajúce ceny pohonných hmôt," tvrdí Koršňák.

Na druhej strane medziročný pokles cien potravín by sa mal začať postupne znižovať. Ako dodáva analytik ČSOB Marek Gábriš, mierne vyššia inflácia sa dá očakávať v budúcom roku, na úrovni zhruba 1,5 %. Veľa však bude závisieť od januárového nastavenia regulovaných cien. "Smerom nadol môže cenovky tlačiť aj prebytok potravín po ich zastavení vývozu do Ruska," dodal Gábriš.

Centrálna banka predpokladá, rast cien iba tesne nad nulou

Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v júli dosiahla 0,0 %, kým v júni to bolo 0,1 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v júli na medziročnej báze úroveň 0,5 %. Na medzimesačnej báze bola jadrová inflácia v júli na úrovni záporných 0,2 %, pričom čistá inflácia predstavovala mínus 0,1 %. Samotné ceny potravín pritom v júli medziročne klesli o 1,8 % a medzimesačne o 0,7 %.

Slovensko sa po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla 1 %, vrátilo v ďalších rokoch k rýchlejšiemu rastu cien. V roku 2011 dosiahla priemerná inflácia 3,9 %, v roku 2012 to bolo 3,6 %.

Vlani však rast cien opäť spomalil, najmä kvôli slabému spotrebiteľskému dopytu, čo vyústilo do priemernej inflácie za rok 2013 na úrovni 1,4 %. Na slabých úrovniach zotrvávajú aj v roku 2014 a centrálna banka predpokladá, že za celý tento rok bude rast cien iba tesne nad nulou.