Slovák Banič získal pred storočím americký patent na padák

Osobnosť vynálezcu padáka Štefana Baniča si pri príležitosti 100. výročia od získania patentu Amerického patentového úradu vo Washingtone pripomenuli v sobotu v jeho rodných Smoleniciach. Vence k pomníku s jeho bustou položili predstavitelia Klubu vojenských výsadkárov, Americkej nadácie Štefana Baniča a ďalších inštitúcií. Banič získal patent na svoj padák po viacnásobnom osobnom testovaní 25. augusta 1914. Americká armáda patentovaný vynález od neho lacno odkúpila, ale do výstroja nezaviedla.

Podľa Ladislava Hrehu z Klubu vojenských výsadkárov v Bratislave je Štefan Banič jedným z mála Slovákov, ktorý sa zapísal do svetových dejín. Aj keď k padáku sa hlási viacero vynálezcov, pre výsadkárov je podľa neho podstatné to, že patentovú listinu získal ako prvý práve Banič. ,,Dôležité je pripomínať si osobnosti slovenského národa, ktoré mu robili dobré meno, aby aj mladá generácia bola vytrvalá, húževnatá a aby s hrdosťou reprezentovala Slovenskú republiku," povedala v príhovore podpredsedníčka Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová.

Výzvou pre politikov zasa podľa nej je, aby podporovali vzdelávanie, vedu a výskum. Na oslavách bola prítomná aj vnučka Štefana Baniča Oľga Lošonská, ktorá žije v Smoleniciach. Vynálezcu padáka poznala len ako malé dieťa, skôr sa jej spája s ďalším jeho objavom, ktorým bolo objavenie jaskyne Driny. Tá je od roku 1934 jedinou sprístupnenou jaskyňou v západnej časti Slovenska.

Súčasťou sobotňajších osláv v Smoleniciach bol medzinárodný seminár o histórii, vývoji a používaní padáku a pietna spomienka pri Baničovom hrobe na miestnom cintoríne. Popoludní je v programe zoskok parašutistov – veteránov. Oslavy pripravil Trnavský samosprávny kraj, obec Smolenice a Klub vojenských výsadkárov SR z Bratislavy.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Smoleniciach. Vyučil sa za murára a prácu získal na stavbe Smolenického zámku. V roku 1907 odišiel za prácou do USA.

V roku 1913 predložil americkým úradom prototyp padákovej konštrukcie dáždnikového typu. Začiatkom júna 1914 padák osobne otestoval pred zástupcami patentového úradu a letectva USA, keď zoskočil zo strechy 15 – poschodovej budovy vo Washingtone. 25. augusta 1914 získal na svoj padák patent. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a nákresovú dokumentáciu.

Zomrel 2. januára 1914 v rodnej obci, vo vtedajšej časti Neštich. 27. októbra 1968 odhalili nad jeho hrobom pomník v tvare padáka, v roku 2006 pribudol pred kultúrnym domom v časti Neštich pomník s Baničovou bustou.