Historik: Sovietom vadila sloboda médií aj Šikova reforma

Medzi hlavné dôvody invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 patrili slobodnejšie médiá aj návrh ekonomickej reformy ekonóma Otu Šika.

Pre agentúru SITA to povedal Miroslav Londák z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ukončila projekt "socializmu s ľudskou tvárou", ktorý presadzoval vtedajší prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ) Alexander Dubček.

Hospodárstvu mali šéfovať odborníci

"Nebolo možné, aby Moskva súhlasila s realizáciou Šikovej reformy, veď v nej sa okrem iného smerovalo k tomu, že hospodárstvo majú riadiť odborníci a nie strana," povedal Londák. Sovieti podľa neho nemohli vo svojej sfére vplyvu tolerovať žiaden systém, ktorý by sa líšil od ich vlastného, a ten bol založený na úplnom ovládaní spoločnosti.

Z reforiem socializmu s ľudskou tvárou podľa Londáka vyplýval do istej miery zámer vrátiť sa do obdobia rokov 1945 až 1948, keď legálne pôsobilo viac politických strán. V rámci reforiem podľa neho v marci 1968 prišlo k faktickému odstráneniu cenzúry a média mohli kritizovať nedostatky v riadení štátu.

"Moskva sa na vznikajúcu situáciu pozerala asi tak, že v Československu hrozia systémové zmeny, ktoré môžu nakoniec prerásť do pádu celého východného bloku. Preto nakoniec prišlo k okupácii Československa," povedal Londák.

Buď poriadok, alebo opatrenia

Na zastavení reformného procesu pod vedením Alexandra Dubčeka mali záujem aj ostatné členské štáty Varšavskej zmluvy. "Ak ponecháme bokom Rumunsko, vedúci predstavitelia krajín východného bloku boli jednotní vo svojej kritike dubčekovského vedenia KSČ," povedal Londák.

Ostro vystupovali predovšetkým predstavitelia Nemeckej demokratickej republiky Walter Ulbricht a Poľskej ľudovej republiky Wladislaw Gomulka. Ulbricht sa podľa Londáka vyjadril v zmysle: "Buď bude v Prahe poriadok, alebo musíme urobiť rozhodujúce opatrenia".

Z reformným procesom však mali problém aj niektorí funkcionári KSČ. "V strane už na jar v roku 1968 boli jasné jednotlivé prúdy a jednotliví predstavitelia KSČ mali dostatok možností na prezentáciu nielen na straníckych schôdzach, no i v médiách," povedal Londák.

Najviac boli postihnutí novinári

Ku kritikom reforiem patrili napríklad tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Vasil Biľak a člen Ústredného výboru KSČ Jozef Lenárt. "Ak sa napríklad Lenárt vyjadroval o Dubčekovi, tak hovoril diplomaticky, opatrným spôsobom a akoby dával najavo, že sa úplne nestotožňuje s jeho názormi."

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa kritici reformného procesu dostali do vedenia strany aj štátu. Následne začali s perzekúciou podporovateľov reforiem, aj tých, ktorí s inváziou nesúhlasili. "V celom Československu prišli po auguste 1968, a hlavne po nástupe husákovského vedenia na jar 1969, o prácu tisíce ľudí," povedal Londák. Zvlášť boli podľa neho postihnutí pracovníci médií.

O prácu prišlo približne 2000 novinárov. V Československej akadémii vied bolo prepustených okolo 1 200 pracovníkov, z vysokých škôl bolo nútených odísť asi 800 profesorov. Od augusta 1968 do konca roka 1969 tiež vylúčili približne 150-tisíc členov KSČ. "Následne ešte prebehla akcia výmeny straníckych preukazov v roku 1970. V rámci nej novú legitimáciu člena KSČ nedostalo takmer 323-tisíc osôb," uzavrel Londák.

Invázia vojsk Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharskej ľudovej republiky sa uskutočnila v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na strane Československa spôsobila invázia úmrtie viac ako 100 osôb.

Dôvodom invázie bol nesúhlas s reformným procesom KSČ pod vedením Alexandra Dubčeka. Invázia priviedla k moci protireformné krídlo KSČ, ktoré sa pri moci udržalo do novembra 1989. Vojská Sovietskeho zväzu po invázii zostali umiestnené na území Československa. Kompletne sa stiahli až v roku 1991.