Ficove výroky o Ukrajine len tak nenecháme, upozornil Frešo

Slovensko si podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša zaslúži konečne inú vládu, ktorá bude jasne stáť na hodnotách slobody, demokracie, bude mať jasno v zahraničnej politike a bude presadzovať skutočné záujmy krajiny a jej občanov.

Vyhlásil to v súvislosti so 46. výročím vtrhnutia vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa pod vedením Sovietskeho zväzu v auguste 1968.

"Výroky Roberta Fica, ktoré sú v rozpore s hlavnou líniou zahraničnej politiky Slovenska a spochybňujú aj kroky našej diplomacie, len tak nenecháme," poznamenal s tým, že budú na pôde NR SR žiadať o vysvetlenie.

Pre krajinu, ktorá si vytrpela okupáciu sovietskou armádou, sú podľa slov Freša nepochopiteľné Ficove vyjadrenia, ktorý v súvislosti s okupáciou časti Ukrajiny robí všetko pre to, aby nekritizoval Ruskú federáciu, ale všetkých ostatných - od našich spojencov v EÚ a NATO až po Ukrajinu.

Súvisiace:

Slováci by podľa Fica nemali nikdy zabudnúť na vpád vojsk

August 1968 je podľa Kisku najtemnejším obdobím našich dejín

Pred 46 rokmi k nám vtrhli tanky vojsk Varšavskej zmluvy

"Ak bude naďalej pokračovať v politike obhajoby agresora a odsudzovaní obetí, možno sa zajtra dočkáme toho, že privíta bratskú pomoc z roku 1968 a vyhlási, že za okupáciu si môžeme sami," uviedol predseda SDKÚ-DS.

Obeťou "bratskej pomoci" sa v roku 1991 stali ľudia v Moldavsku, neskôr v Čečensku, v roku 2008 v Gruzínsku, v roku 2014 ľudia na Ukrajine a ďalšie nevinné obete v zostrelenom malajzijskom lietadle, pripomenul Frešo.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

"A práve na všetkých týchto ľudí by sme mali myslieť dnes (vo štvrtok), keď si už v slobodnej a demokratickej Slovenskej republike pripomíname tragické výročie okupácie pod hlavičkou 'bratskej pomoci'. Bohužiaľ sa treba mať stále na pozore, keďže iniciátorov 'bratských pomocí' pre ľudí, ktorí o ňu nestoja, nezastavil ani rok 1989," doplnil.

Udalosti z augusta 1968 považuje strana Sloboda a Solidarita (SaS) za tragický okamih dejín Čechov a Slovákov. Ako sa píše v stanovisku strany, ktoré agentúre SITA poskytla jej hovorkyňa Katarína Svrčeková, strana si váži všetkých, ktorí sa vtedy napriek výzvam rozhodli čeliť vojenskej presile.

"S úctou spomíname na tých, ktorí pri tom prišli o život. Máme pochopenie pre tých, ktorí emigrovali, ale aj pre tých, ktorí v Československu zostali a žili svoje trpké životy v neslobode," informuje SaS.

Ako ďalej strana uvádza, pohŕda tými, ktorí si na aktívnom udržiavaní tejto neslobody budovali svoje kariéry a s obdivom hľadí na tých, ktorí doma či za hranicami zasvätili svoje životy boju s boľševikmi.

Vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharskej ľudovej republiky vtrhli do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na strane Československa okupácia spôsobila úmrtie viac ako 100 osôb.

Dôvodom invázie bol nesúhlas s reformným procesom Komunistickej strany Československa (KSČ) pod vedením Alexandra Dubčeka. Invázia priviedla k moci protireformné krídlo KSČ, ktoré sa pri moci udržalo do novembra 1989. Vojská Sovietskeho zväzu zostali rozmiestnené na území Československa až do roku 1991.