Na Zelený štvrtok sa začína Veľkonočné trojdnie
Centrom sviatkov je vzkriesenie Ježiša Krista
Veriaci Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku najmä na Zelený štvrtok prichádzajú na Služby Božie, aby pristúpili k spovedi a následne aj k Večeri Pánovej.
Na Službách Božích sa vo štvrtok používa aj dlhšia spovedná liturgia. Zelený štvrtok je pre evanjelikov spomienkou na dobrého Pastiera, ktorý vyvádza svoj ľud na zelené osviežujúce pastvy (odtiaľ názov „zelený“) a uisťuje o svojej blízkosti aj v temnote smrti.
Tento deň je aj spomienkou na ustanovenie Večere Pánovej, keď učeníci ako prví prijali z rúk svojho Pána dar odpustenia hriechov. V tento deň tiež Ježiš pri stolovaní s učeníkmi vstal a začal svojim učeníkom umývať nohy. Tým poukázal na dôležitosť vzájomnej služby bez ohľadu na vek, postavenie, hodnosť a záslužnosť.
Veľký význam pre evanjelikov má nasledujúci deň - Veľký piatok (Parasceve), keď si kresťania pripomínajú umučenie Ježiša Krista. Bez Veľkého piatku by nebolo ani Veľkej noci. Smrťou sa to nekončí. Kristus v tento deň vyniesol naše hriechy na kríž, kde sa za nás obetoval. Na to prišiel na svet. Kresťania spolu s Kristom zomierajú v hriechu, aby s ním vstali spoločne z mŕtvych. Tento deň v protestantských cirkvách nie je tak veľkolepý. Čítajú sa v chrámoch pašie. Na rozdiel od katolíckych kostolov však v evanjelických chrámoch zvonia zvony a býva aj Večera Pánova.
Biela sobota je pre evanjelikov deň hrobového odpočinku. U evanjelikov sa tento deň zvlášť nesvätí, len v niektorých zboroch sa konajú večerné služby Božie (Nocturna paschalis).
Centrom Veľkonočnej nedele (Vzkriesenie Pána – Resurcio Domini) je vzkriesenie Ježiša Krista. Bola to prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Odvtedy svätíme ako kresťanský sviatok každú nedeľu.
Veľkonočný pondelok zas vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych a s tým spojenú radosť.Dnes sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku.
Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.
Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri omšiach posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom. Pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť.
Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť. Krizma je olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“(po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš“).
Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“
Na Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej, známa je tiež obradom umývania nôh 12 mužom. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.
Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím, sa začína veľkonočné trojdnie.
Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu.
Po skončení omše si kresťania pripomínajú Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal sám. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Na Službách Božích sa vo štvrtok používa aj dlhšia spovedná liturgia. Zelený štvrtok je pre evanjelikov spomienkou na dobrého Pastiera, ktorý vyvádza svoj ľud na zelené osviežujúce pastvy (odtiaľ názov „zelený“) a uisťuje o svojej blízkosti aj v temnote smrti.
Tento deň je aj spomienkou na ustanovenie Večere Pánovej, keď učeníci ako prví prijali z rúk svojho Pána dar odpustenia hriechov. V tento deň tiež Ježiš pri stolovaní s učeníkmi vstal a začal svojim učeníkom umývať nohy. Tým poukázal na dôležitosť vzájomnej služby bez ohľadu na vek, postavenie, hodnosť a záslužnosť.
Veľký význam pre evanjelikov má nasledujúci deň - Veľký piatok (Parasceve), keď si kresťania pripomínajú umučenie Ježiša Krista. Bez Veľkého piatku by nebolo ani Veľkej noci. Smrťou sa to nekončí. Kristus v tento deň vyniesol naše hriechy na kríž, kde sa za nás obetoval. Na to prišiel na svet. Kresťania spolu s Kristom zomierajú v hriechu, aby s ním vstali spoločne z mŕtvych. Tento deň v protestantských cirkvách nie je tak veľkolepý. Čítajú sa v chrámoch pašie. Na rozdiel od katolíckych kostolov však v evanjelických chrámoch zvonia zvony a býva aj Večera Pánova.
Biela sobota je pre evanjelikov deň hrobového odpočinku. U evanjelikov sa tento deň zvlášť nesvätí, len v niektorých zboroch sa konajú večerné služby Božie (Nocturna paschalis).
Centrom Veľkonočnej nedele (Vzkriesenie Pána – Resurcio Domini) je vzkriesenie Ježiša Krista. Bola to prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Odvtedy svätíme ako kresťanský sviatok každú nedeľu.
Veľkonočný pondelok zas vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych a s tým spojenú radosť.Dnes sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku.
Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.
Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri omšiach posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom. Pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť.
Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť. Krizma je olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“(po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš“).
Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“
Na Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej, známa je tiež obradom umývania nôh 12 mužom. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.
Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím, sa začína veľkonočné trojdnie.
Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu.
Po skončení omše si kresťania pripomínajú Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal sám. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
SHMÚ vydal viacero výstrah, hrozí aj víchrica
DNES - 10:00Domáce
Na horách sa môže v nedeľu poriadne rozfúkať. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý vydal výstrahy prvého a druhého stupňa. Varuje pred víchricou.
IPčko: Vianoce nemusia byť dokonalé, nie sú ani o perfektných darčekoch
DNES - 9:34Domáce
Vianoce nemusia byť dokonalé, nie sú ani o perfektných darčekoch. Ľudia by sa mali zamerať na to, čo je pre nich skutočne dôležité.
Kresťania slávia štvrtú adventnú nedeľu
DNES - 9:19Domáce
Kresťania slávia 22. decembra štvrtú adventnú nedeľu. Katolíci i evanjelici počas tohto dňa na adventnom venci zapaľujú štvrtú sviečku, ktorá symbolizuje lásku. Osvetľuje posledné chvíle prípravy na narodenie Krista.
Šimkovičová chce lepšiu medzinárodnú spoluprácu, pribudnú nové inštitúty
DNES - 9:08Domáce
K už existujúcim Slovenským inštitútom v zahraničí, ktoré propagujú Slovensko a jeho kultúru, by mali pribudnúť rovnaké inštitúcie v Číne a USA.
Prezident: Neprebral nás ani atentát, toto čakám od koalície
DNES - 7:27Domáce
Podľa prezidenta napätie v spoločnosti a politike narastá aj po atentáte.
Vosveteit.sk
