Na summite NATO je hlavnou témou situácia na Ukrajine

"Afganistan už nie je útočiskom teroristov," povedal novinárom. Šéf aliancie zdôraznil, že afganské sily sú už plne schopné zaistiť bezpečnosť vlastnej krajiny. Ani po ukončení ISAF však NATO neprestane podľa neho Afganistanu pomáhať, napríklad finančnými prostriedkami na fungovanie ozbrojených síl.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Najdôležitejšou pomocou bude nová nebojová misia NATO v Afganistane pod názvom Resolute Support, ktorá bude zameraná na plnenie výcvikových, asistenčných a poradných úloh pre afganské bezpečnostné sily. V Afganistane zostane od budúceho roku asi 12 000 príslušníkov aliancie, hoci Rasmussen tento počet nepotvrdil. O presnej podobe novej misie a o rozsahu pôsobenia aliančných jednotiek v Afganistane rozhodnú až nové bezpečnostné dohody medzi Afganistanom a USA a Afganistanom a NATO, ktoré musí podpísať nový afganský prezident.

Slovensko sa tiež bude podieľať na misii

Práve sporné výsledky nedávnych prezidentských volieb, ktoré sa ešte preverujú, podpis tejto dohody odďaľujú. Politické vákuum môže znamenať, že jednotky NATO nebudú mať žiadny právny rámec na ďalšie zotrvanie v Afganistane. Rasmussen oboch afganských prezidentských kandidátov vyzval, aby čo najskôr dospeli k politickému riešeniu situácie a pristúpili k podpisu dohôd. "Bez podpisu nebude misia a čas sa kráti," zdôraznil.

Slovenský minister obrany Martin Glváč potvrdil, že Slovensko sa bude takisto podieľať na misii Resolute Support. "Hlásime sa k tomuto záväzku," povedal. Dodal, že SR poskytne dvakrát ročne 65 vojakov na rotačnej báze.

Spor v Afganistane prebieha medzi prezidentskými kandidátmi Abdulláhom Abdulláhom a Ašrafom Ghaním, ktorí sa obaja považujú za víťazov prvých demokratických volieb a navzájom sa obviňujú z podvodov. V súčasnosti prebieha audit výsledkom pod záštitou OSN.

Na rokovaní o Afganistane sa zúčastnia lídri všetkých 28 členských krajín aliancie ako aj lídri 27 partnerských krajín vrátane tých, ktorých vojaci sa zúčastňovali na misii ISAF.

Summit sa koná na 65. výročie založenia aliancie

Na čele aliancie teraz končí jej súčasný generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorého od októbra nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg. Slovensko bude na summite zastupovať jeho nový prezident Andrej Kiska.

Lídri členských štátov musia na summite prerokovať spôsoby, ako posilniť obranyschopnosť východoeurópskych krajín vo svetle krízy na Ukrajine. Hovoriť sa bude o pláne posilniť prítomnosť aliancie na jej východných hraniciach vrátane stálych vojenských základní.

NATO bude diskutovať aj o novom strategickom dokumente nazvanom Akčný plán pripravenosti, ktorý má umožniť NATO rýchlo reagovať v prípade, že bude jedna z členských krajín vystavená hrozbe a uplatní si článok 5 o kolektívnej obrane.

Musíme investovať do obrany, tvrdí Rasmussen

Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch, z ktorých len štyri spĺňajú požiadavku vydávať minimálne dve percentá HDP na obranu. "Musíme vypracovať akčný plán pripravenosti a musíme investovať do našej obrany," povedal na margo summitu šéf NATO Rasmussen, podľa ktorého bude summit vo Walese prelomový.

Viac správ o summite Nato:

Rusko útočí na Ukrajinu, pritvrdil rétoriku Rasmussen

Rumunsko povolilo prítomnosť stíhačiek NATO, obáva sa Ruska

Slovensko má jasný postoj, vyhlásil Kiska pred summitom NATO

Konflikt na východe Ukrajiny bude pravdepodobne najsledovanejšou témou rokovaní, na ktorých sa zúčastní aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Kyjev žiada alianciu o pomoc v boji proti proruským separatistom. Signalizoval tiež opätovný záujem o vstup do NATO, čo však momentálne nie je v agende rokovaní.

Lídri aliancie budú vo Walese hovoriť o možnostiach pomoci Kyjevu v oblastiach ako logistika, personalistika či kybernetická bezpečnosť. Program zahŕňa i ukončenie vojenskej misie NATO (ISAF) v Afganistane po 12 rokoch jej existencie. Aliancia tam od budúceho roku plánuje uskutočňovať výcvikovú operáciu pre afganské bezpečnostné sily.

Témou stretnutia bude aj Islamský štát

Dôležitým bodom programu bude diskusia o postupe islamistov zo skupiny Islamský štát v Iraku a Sýrii. Medzinárodné spoločenstvo považuje sunnitských islamistov za globálnu hrozbu. Americké letectvo už nasadilo v boji proti nim svoje letectvo na severe Iraku.

Ministri zahraničia a obrany budú viesť separátne rokovania. Šéfovia diplomacií, za Slovensko Miroslav Lajčák, sa budú okrem iného zaoberať rozširovaním aliancie o čom budú rokovať s partnermi z Bosny, Čiernej Hory, Gruzínska a Macedónska. Ministri obrany vrátane slovenského zástupcu Martina Glváča sa budú venovať otázkam vojenskej spolupráce a interoberability členských a partnerských štátov NATO.

Súvisiace:

Obama odsúdil popravu Sotloffa, chce zničiť Islamský štát

Video: Islamský štát brutálne popravil ďalšieho Američana

Summit NATO sa vracia do Británie po 24 rokoch. Posledná vrcholná schôdzka aliancie sa konala v Londýne v roku 1990 ešte za vlády vtedajšej premiérky Margaret Thatcherovej.

Vo waleskom Newporte sa 4. a 5. septembra zídu lídri asi 60 krajín sveta, ruský prezident Vladimir Putin však pozvánku nedostal. Britské bezpečnostné služby prijali na ich ochranu mimoriadne opatrenia, do ktorých sa zapojí letectvo i námorníctvo. Britská tajná služba MI5 totiž varovala pred vysokou hrozbou teroristického útoku počas summitu.