Hudba, ktorá nie je pre podpriemerne masy

Projekt je živou poctou orchestru Dona Ellisa, ktorý sa počas svojej kariéry preslávil revolučne experimentálnym nástrojovým zložením svojich big bandov a nenapodobiteľnou energiou, založenou na komplexných a temperamentných rytmoch, ktoré aj tým najbystrejším matematickým géniom pekne zamotali hlavu. Don Ellis vo svojich skladbách nikdy nehľadal uhladenosť či nežné harmónie, preslávil sa odvážnymi výpadmi na poli elektronického zvuku, atypických rytmov a psychedelických kompozícií. Jeho vystúpenia boli explozívne, vzrušujúce a pre obecenstvá takmer vždy nezabudnuteľné. Občas sa v zostave kapiel objavili traja basáci a traja bubeníci naraz, alebo hotový dav hráčov na trúbku. Don sa púšťal do elektroniky, keď elektronika ešte ani neexistovala. Jednoducho, nebál sa robiť si veci po svojom a ovplyvnil tak celé generácie hudobníkov, ktorí prišli po ňom.

Don Ellis
Talentovaný trubkár sa žiaľ dožil len 44 rokov a po jeho smrti si na jeho tvorbe ulietavali iba (mnohí) zarytí fanúšikovia, ktorí dodnes prehlasujú Ellisove nahrávky a živé vystúpenia za "prelomové životné zážitky". A teraz sa Don Ellis opäť objavuje na scéne – v podobe koncertnej pocty jednému z najzaujímavejších jazzových talentov 60-tych rokov minulého storočia.

“Očakávam od svojho obecenstva, že sa pozdvihne na moju úroveň. Nemám záujem robiť v mojej hudbe kompromisy, aby som ju spravil stráviteľnou pre nejaké podpriemerné masy.” Don Ellis

Thomas Gansch patrí medzi najvšestrannejších a momentálne aj najpopulárnejších jazzových trúbkarov v Európe. Je bývalým členom úžasného Vienna Art Orchestra a zakladateľom svetoznámeho dychového septetu Mnozil Brass, ktorý originálne a vtipne pristupuje k jazzu, klasike a známym nemeckým gýčovým šlágrom.
Na jar 2013 Thomas s DETOm opäť vyráža na turné po európskych krajinách. Posledné koncerty odohrali v roku 2010 vo Wiener Konzerthaus a na medzinárodnom jazzovom stretnutí (International Jazzmeeting) pod názvom Generations vo Švajčiarsku a vzbudili nesmierne pozitívny ohlas.

„Bol to koncert roka. Hala vrela energiou a publikum tlieskalo a povzbudzovalo ako na koncertoch populárnych skupín. Ak by ste niekedy mali šancu vidieť a počuť Don Ellis Tribute Orchestra, vykašlite sa na všetko a utekajte na koncert.“

Z úvodníku Peewee Windmullera v časopise JAZZ´N´MORE
www.jazzorchestraproductions.at