RTVS chýbajú financie, stav je podľa Miku neudržateľný

Podľa člena výboru a exministra kultúry Daniela Krajcera je žiadosť o zvýšenie koncesií legitímna.
Zvýšenie financií na verejnoprávne vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) je legitímna téma a bude sa riešiť minimálne na úrovni zmluvy so štátom, konštatoval počas utorkového rokovania Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD). Je najvyšší čas, aby nastala debata o poslaní a význame verejnoprávnych médií na Slovensku, vyzval šéf mediálneho výboru.
Jarjabek podporuje viaczdrojové financovanie
Financovanie RTVS – Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je problém, ktorý sa musí vyriešiť, je záver diskusie členov Výboru NR SR pre kultúru a médiá po rokovaní o správach o činnosti Rady RTVS a RTVS za 1. polrok 2014. "Vzácna zhoda poslancov, myslím si je v tom, že už nikto nepochybuje o tom, že verejnoprávnu televíziu a rozhlas chceme. To znamená, keď ju chceme, musíme ju zabezpečiť do budúcna finančne. A o tomto bude tá debata určite aj na pôde parlamentu," dodal pre médiá po utorkovom rokovaní Jarjabek, ktorý podporuje snahu manažmentu RTVS o zachovanie súčasného viaczdrojového financovania.
Ako na výbore zdôraznil generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, za 12 rokov sa úhrady za vysielanie RTVS, tzv. koncesie nezvyšovali ani len o infláciu. "Takýto stav je neudržateľný," zopakoval svoj postoj k finančnej a tým aj k programovej budúcnosti RTVS pred členmi výboru. Súčasný stav financovania pre RTVS znamená, že na budúci rok môže RTVS postaviť vyrovnaný rozpočet iba za cenu ochudobnenia programu.
Súvisiace:
Poslancom sa skončili prázdniny, čaká ich voda i korupcia
Mikloško chce, aby poslanci odsúdili násilie voči kresťanom
Zvýšenie koncesií je podľa Krajcera legitímne
Po zaplatení všetkých poplatkov a odvodov ostane RTVS 50 miliónov eur na výrobu programu a za to sa podľa Miku rozhlas a televízia prevádzkovať nedá. Podľa člena výboru a exministra kultúry Daniela Krajcera je žiadosť o zvýšenie koncesií legitímna.
Krajcer si však myslí, že ideálne pre verejnoprávne vysielanie rozhlasu a televízie by bolo, aby sa koncesie zrušili a RTVS by bolo financované percentom podielu z hrubého domáceho produktu (HDP). Plánuje tento návrh predložiť na aktuálnu schôdzu parlamentu. Návrh, s ktorým Krajcer prišiel už počas vedenia rezortu kultúry v roku 2011, označuje za lepší ako dnešný model, keď je podľa neho RTVS závislá od toho, koľko k vybraným koncesiám získa na program zo zmluvy so štátom.
Financovanie z HDP nie je ideálne
Krajcer a aj ďalší opoziční členovia výboru, napríklad Magdaléna Vášáryová si myslia, že zvýšenie koncesií je v súčasnosti nereálne. Je to politikum a pred novembrovými obecnými voľbami nepopulárna téma, tvrdia. "Vždy je pred nejakými voľbami, čiže toto nie je argument," reagoval Jarjabek. Podľa neho ani financovanie percentom z HDP nie je ideálne, nebola by garancia, že zákonom určené percento tá-ktorá vláda aj naplní.
Na prípady nevyváženého spravodajstva a publicistiky upozornil v diskusii Miroslav Číž (Smer-SD). Spomenul napríklad výber hostí do niektorých diskusií Štefana Hríba Pod lampou a názorovú nevyváženosť v informovaní o kríze na Ukrajine. O kvalite publicistiky treba diskutovať, zdôraznil Číž.
Kritika voči RTVS je oprávnená
Na pôde Rady RTVS bola diskusia, v ktorej členovia rady požiadali, aby sa pri informovaní RTVS o konflikte na Ukrajine spravodajstvo neopieralo iba o informácie z Bruselu, ale aby sa snažilo priniesť vyvážené informácie aj z druhej strany a priamo z miesta, reagoval na kritiku predseda Rady RTVS Igor Gallo.
Kritiku voči RTVS považuje Jarjabek za oprávnenú. Na druhej strane je tu však veľký posun vpred, medzi iným v inscenačnej, filmovej a dokumentárnej tvorbe, tiež v publicistike a spravodajstve, tvrdí. "Keď haníme, aj chváľme," zdôraznil Jarjabek s tým, že v súčasnosti v RTVS vznikajú programy, o ktorých by sme pred pár rokmi v STV mohli len snívať.
"Som veľmi rád, že tu panuje zhoda na tom, že téma financovania je legitímna," uviedol Mika v reakcii na utorkovú diskusiu o budúcnosti verejnoprávneho vysielania na Slovensku na pôde mediálneho výbor. Mika je zástanca viaczdrojového financovania, verejnoprávne médiá by mali mať nielen dva – tri zdroje, ale viac, štyri – päť zdrojov, napríklad časom aj z grantov Európskej únie, povedal.
Poplatok by sa vyšplhal na sedem eur
Financovanie RTVS cez tzv. koncesie doplnené o príspevok štátu na vybrané programy, o zisk z reklamy a ďalšie menšie zdroje je v Európe štandardné, tvrdí generálny riaditeľ RTVS. Manažment RTVS považuje zvýšenie koncesií za najviac legitímnu cestu zaistenia budúcnosti pre verejnoprávne vysielanie na Slovensku, ktoré prináša v rozhlase i televízií unikátne programy pre rôzne vekové, etnické či záujmové skupiny.
Cestou by mohlo byť zvýšenie koncesií na úroveň, na akú by sa dostali, ak by sa zvyšovali o infláciu. V súčasnosti by takto bol základný mesačný poplatok takmer sedem eur. Na to, aby RTVS získalo pochopenie verejnosti, avizuje priniesť tretí športovo – spravodajský kanál a nový program v televízií aj rozhlase.

V Bratislave sa na križovatke zrazila električka s autom
Pre nehodu na križovatke obojsmerne nepremávajú električky č. 4.

Dohady o výraznejšej zmene v cirkvi považuje teológ Konečný iba za teoretické
Dohady čo i len o výraznejšej zmene orientácie katolíckej cirkvi po smrti pápeža Františka pokladá 81-ročný emeritný profesor Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Anton Konečný iba za teoretické.

Šutaj Eštok: ÚS odmietol sťažnosť jedného z čurillovcov proti rozhodnutiu NS SR
Ústavný súd SR v pondelok odmietol ústavnú sťažnosť jedného z vyšetrovateľov zo skupiny tzv. čurillovcov proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR o dovolaní.

Žilinka sa v prípade Bombica zastal postupu Najvyššieho súdu
Z pohľadu prokurátora oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR je dôležité, že v prípade obvineného Daniela B. nepodľahol tlaku a postupoval nestranne.

V roku 2024 dopadlo na územie SR približne 330.000 ton saharského prachu
Rok 2024 priniesol rekordný počet dní s možným výskytom saharského prachu nad územím Slovenska, minimálne od roku 2015.