Ťažba zlata hrozí aj po novele, tvrdí primátorka Kremnice

Súvisiace:

Vládny Smer zakázal ťažbu zlata kyanidovým lúhovaním

Aktivita občanov priniesla ovocie

Ako pre agentúru SITA uviedla primátorka Kremnice Zuzana Balážová, v konečnej podobe prijatá novela banského zákona je dôkazom toho, že pokiaľ občania povedia nahlas, čo si želajú, vytrvalo obhajujú svoje záujmy a nevzdávajú sa, politici ich musia vypočuť.

Pripomenula, že takúto zmenu banského zákona žiadali aktivisti už v roku 2010, vtedy to však neprešlo a schválila sa možnosť kyanidového lúhovania po súhlase dotknutých obcí a samosprávneho kraja. Ani teraz však nie je úplne zažehnaná hrozba povrchovej ťažby v Kremnici.

"Podarilo sa nám frontovú líniu posunúť o veľký kus dopredu, ale stále tu hrozí, že ťažobné spoločnosť tu bude ťažiť a vyvážať koncentrát. Nie je to úplne zažehnané, správne by bolo, keby mali obce v rámci územných plánov právo veta pre ťažbu," dodala Balážová.

Novela môže byť gestom pred komunálnymi voľbami

Štatutár občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy novelu takisto víta, tiež však pripomína, že to ešte neznamená, že odporcovia povrchovej ťažby v Kremnici či Detve definitívne vyhrali. Obáva sa, že ide len o ústretové gesto pred komunálnymi voľbami, ale záujemcovia o biznis spojený s ťažbou zlata sa nenechajú odradiť. "Bude to pre nás hodnoverné, keď sa z Kremnice stiahne firma Ortac," uviedol Kürthy pre agentúru SITA.

Pôvodne predložený návrh novely banského zákona Balážová i Kürthy začiatkom júna kritizovali ako zlý a pomáhajúci skôr ťažiarom než mestám ohrozeným ťažbou, pretože umožňoval povoliť ťažbu kyanidovou metódou prostredníctvom referenda.

"Keďže miestne referendum sa na tú istú otázku môže opakovať po štyroch rokoch, každé štyri roky bude mesto musieť organizovať referendum len na základe toho, že si to ťažiarska firma praje. Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky," uviedla vtedy Balážová.

Referendum ako rafinovaná finta

Pripomenula tiež prípady, keď sa krátko pred voľbami alebo miestnym referendom prihlásila na trvalý pobyt v danej obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania. Kürthy možnosť referenda označil za rafinovanú fintu, ktorou by ťažiari skôr či neskôr mohli dosiahnuť svoje.

"Nikto nebude seriózne investovať v území, ktoré je každé štyri roky spochybňované. Nedá svoje peniaze do mesta s potenciálom devastácie," povedal Kürthy s tým, že by to viedlo k úpadku mesta a po rokoch, by "zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva" súhlasil so všetkým.

Dobývací priestor v Kremnici má zhruba 12 štvorcových kilometrov a patria doň štyri pätiny územia Kremnice aj celá obec Kremnické Bane. Určený je od roku 1961, pričom hlbinná ťažba sa tam pre nerentabilnosť skončila v roku 1971. Od roku 2006 sa tam snaží rozbehnúť povrchovú ťažbu firma Kremnica Gold, respektíve jej sesterská firma Kremnica Gold Mining, od decembra 2012 s názvom Ortac. Mesto Kremnica ani okolité obce s tým nesúhlasia.

Hrozba ťažby zlata kyanidovou metódou sa týkal aj Detvy, kde v lokalite Biely vrch v bezprostrednom susedstve areálu detvianskych strojární plánuje ťažiť zlato spoločnosť EMED Slovakia, dcéra cyperskej firmy EMED Mining. O jej žiadosti o určenie dobývacieho priestoru zatiaľ banský úrad nerozhodol. Dotknuté samosprávy ani strojárske firmy so zámerom nesúhlasia a v boji proti nemu sa najvýraznejšie angažuje občianske združenie Podpoľanie nad zlato.