Slová o alibizme ústavného súdu sú podľa jeho šéfky absurdné

Ako uvádza v stanovisku, tieto vyjadrenia vážnym spôsobom napádajú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, znižujú jeho dôveryhodnosť a hrubo zasahujú do jeho nezávislosti.

Ide o vyjadrenia o údajnom "alibizme" ústavného súdu, "schovávaní sa za procesné dôvody", "vyhýbaní" sa rozhodovaniu či o jeho "zlyhaní". Odznelo dokonca vyjadrenie v tom zmysle, že sudcovia ústavného súdu "asi nemali na danú vec názor".

Výroky nepredstavujú objektívne hodnotenie faktov

Tieto výroky na adresu ústavného súdu Macejková považuje za neuvážené a za neakceptovateľné, pretože nepredstavujú objektívne hodnotenie faktov, ale vezú sa skôr na vlne všeobecne kritického vnímania justície verejnosťou v poslednom období.

Súvisiace:

Ústavný súd nerozhodol o zákone o dvojitom občianstve

Kaliňák má novelu o dvojakom občianstve, no brzdí ho Lajčák

"Dôsledne sa ohradzujem proti takým vyjadreniam, ktoré považujem za absurdné. V obidvoch spomínaných veciach rozhodovalo plénum ústavného súdu v plnom zložení - všetkých doteraz vymenovaných 11 sudcov, hoci plénum by malo mať 13 sudcov. V obidvoch prípadoch boli diskutované protichodné právne názory predložené vo forme návrhu rozhodnutia sudcu spravodajcu, resp. protinávrhov niektorého zo sudcov ústavného súdu. Právne odôvodnenia týchto návrhov budú dôkazom toho, že sa ústavný súd oboma prípadmi podrobne a dôsledne zaoberal. V obidvoch prerokúvaných prípadoch si všetci sudcovia ústavného súdu splnili svoju povinnosť a hlasovali za niektorý z predložených návrhov rozhodnutia, a to v súlade so sľubom sudcu ústavného súdu rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne. V obidvoch prerokovaných prípadoch dopadlo hlasovanie o predložených návrhoch tak, že sa dosiahol pomer hlasov 6 : 5," uvádza Macejková.

Plénum ústavného súdu má v súčasnosti o dvoch sudcov menej

Macejková argumentuje, že dôvodom, prečo bol v obidvoch prípadoch návrh na začatie konania zamietnutý z procesných dôvodov, teda nebol žiaden "alibizmus", či dokonca "nechuť" ústavných sudcov plniť si svoje povinnosti.

Dôvodom bola platná právna úprava, ktorá na rozhodnutie ústavného súdu vyžaduje aspoň sedem hlasov sudcov ústavného súdu v prospech navrhovaného rozhodnutia, spolu so skutočnosťou, že plénum ústavného súdu má v súčasnosti o dvoch sudcov menej.

"Výroky o alibizme, o tom, že ústavní sudcovia nemali na vec názor, že sa vyhýbali rozhodovaniu, že ústavný súd je nám nanič a že zahodil oba návrhy, ktoré zazneli z úst právnych zástupcov navrhovateľov v predmetných veciach, považujem preto za neprijateľné," zdôrazňuje Macejková.

Pokiaľ ide o komentáre špekulujúce o systémovom zlyhaní ústavného súdu, Macejková považuje za potrebné uviesť, že ak existuje z pohľadu ústavodarcu v ústavnom systéme problémová právna úprava, nič nebráni poslancom zastúpeným v národnej rade dosiahnuť konštruktívnu dohodu a nevyhovujúcu, alebo spornú právnu úpravu zmeniť.

"Dokonca je to súčasťou zodpovednosti poslancov pred svojimi voličmi. Naopak, ústavný súd sa môže pohybovať a rozhodovať len v medziach daných ústavou a zákonom o ústavnom súde," uviedla Macejková.

Kompromisné dohody sú neprijateľné

Sudcovia ústavného súdu sú v zmysle svojich povinností vyjadrených koncentrovane v sľube sudcu ústavného súdu, ktorý skladajú, povinní rozhodovať na základe ústavy podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne. Ich hlasovanie teda musí vyjadrovať ich právny názor na vec a nemôžu uzatvárať kompromisné dohody, len aby sa dosiahlo "nejaké" riešenie.

"Ústavný súd totiž rozhoduje ako súdny, nie ako politický orgán. Naopak, hľadať politické kompromisy a dohody je vecou zostávajúcich ústavných orgánov v ústavnom systéme Slovenskej republiky (národnej rady, prezidenta a vlády), preto sa nemôžem stotožniť ani s názorom, že vzhľadom na celkový počet 11 sudcov sa malo sedem hlasov sudcov 'nájsť'," upozorňuje Macejková.

Macejková doplnila, že je pravdou, že ústavný súd pôsobil v počte 11 sudcov už v minulosti - od 30. 4. 2004 do 30. 9. 2006 to bolo 11 sudcov, od. 1. 10. 2006 do 16. 2. 2007 to bolo 10 sudcov. Už vtedy to však spôsobovalo aj určité problémy. Zamietnutý bol napríklad návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci konania o súlade niektorých ustanovení zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy, zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava a zákona o meste Košice.

K zamietnutiu časti návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky došlo aj vo veci konania o súlade ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností s ústavou. Macejková poukázala aj na to, že rizikom zamietnutia návrhu z procesných dôvodov sa odôvodňovalo aj dlhodobé odkladanie rozhodnutia v kauze interrupcií. Tento prípad rozhodol ústavný súd napokon až v novom zložení po viac ako 6,5 roku od podania návrhu.