Poslanci Smeru nevyzvali Rusko stopnúť agresiu voči Ukrajine

Poslanci parlamentu v stredu ukončili riadnu septembrovú schôdzu a bezprostredne po nej začnú ďalšie rokovanie mimoriadnej schôdze, ktorej zvolanie iniciovala opozícia.

Vládny Smer-SD v stredu nevyzval Rusko zastaviť agresiu voči Ukrajine. Text, podľa ktorého "Národná rada SR osobitne apeluje na Ruskú federáciu, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí Ukrajiny, neposkytovala vojenskú pomoc vzbúrencom, rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a aby využila všetok svoj vplyv na dosiahnutie deeskalácie konfliktu", sa do uznesenia nedostal, Smer-SD to zamietol.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Pôvodne tieto vyjadrenia navrhovalo zaradiť do uznesenia aj ministerstvo zahraničných vecí, parlamentné výbory ich však vypustili. Doplnenie materiálu o výzvu pre Rusko navrhovali opoziční poslanci Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) a František Šebej (Most-Híd).

Smer zamietol vypustiť zmienku o USA

Uznesenie k situácii na Ukrajine, ktoré v stredu schválil parlament, hovorí o tom, že "národná rada podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva, ktorého cieľom je dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny". Poslanci vo vyhlásení vítajú dohodu z Minska medzi ukrajinskou vládou a povstalcami z Doneckej a Luhanskej oblasti a apelujú na všetkých účastníkov konfliktu, aby ju dodržiavali.

"NR SR od začiatku podporuje diplomatické riešenie súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, rešpektujúc zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny," uvádza sa v dokumente. Slovensko si podľa vyhlásenia úprimne praje, aby bola Ukrajina slobodná, demokratická a prosperujúca krajina a chce s ňou v budúcnosti rozvíjať spoluprácu vo viacerých oblastiach.

Súvisiace:

Paška zvolal mimoriadnu schôdzu, prerokujú vyradené návrhy

Kisku sa na summite NATO pýtali, či smerujeme k Rusku

Rusko nepripravuje odvetné sankcie, nie sú vraj prioritou

Na Slovensko tečie viac plynu, Rusi korigujú pokles dodávok

Lajčák nechce, aby sme boli palica, čo bije Putina po hlave

Slováci môžu prísť pre sankcie o prácu, Fico kritizoval EÚ

Zároveň bude podporovať jej európsku integráciu. "Avšak iba občania Ukrajiny ako zvrchovaný suverén v krajine môžu a musia slobodne rozhodnúť o zahraničnopolitickom smerovaní svojej krajiny," píše sa vo vyhlásení. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje v materiáli presvedčenie, "že na ceste na dosiahnutie trvalého mierového riešenia konfliktu treba hľadať obojstranne prijateľné kompromisy medzi vládou Ukrajiny a predstaviteľmi povstalcov v Doneckej a Luhanskej oblasti".

Vládny Smer-SD zamietol aj návrhy predsedu Zahraničného výboru NR SR Františka Šebeja (Most-Híd) a poslanca KDH Jána Figeľa, aby z textu vypustili zmienku o Spojených štátoch amerických. USA podľa nich nie sú súčasťou konfliktu a nepredstavujú žiadnu stranu sporu.

Parlament zároveň schválil Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej. Cieľom dohody je silnejšia politická a hospodárska spolupráca medzi EÚ a Ukrajinou.

Vyhlásenie k Ukrajine je len teplý vzduch, tvrdí Šebej

Vyhlásenie NR SR ku konfliktu na Ukrajine je podľa predsedu Zahraničného výboru NR SR Františka Šebeja (Most-Híd) iba "teplý vzduch". Ako povedal v stredu na tlačovej besede, vyhlásenie je len neškodným apelom. Zároveň upozornil, že pôvodný text pripravil spolu s ministerstvom zahraničných vecí. Text, podľa ktorého

"Národná rada SR osobitne apeluje na Ruskú federáciu, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí Ukrajiny, neposkytovala vojenskú pomoc vzbúrencom, rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a aby využila všetok svoj vplyv na dosiahnutie deeskalácie konfliktu", sa do uznesenia nedostal, Smer-SD to zamietol. "Poslanci Smeru vypitvali tento text," povedal Šebej s tým, že minister Miroslav Lajčák má tak odlišný postoj k Ukrajine ako poslanci Smeru-SD.

Šebej tiež upozornil na nezmyselnosť schváleného textu, ktorý hovorí o dohode, do ktorej majú byť zahrnuté USA. "Navrhoval som, aby z textu vypustili zmienku o Spojených štátoch amerických. USA nie sú súčasťou konfliktu a nepredstavujú žiadnu stranu sporu," zdôraznil Šebej.

Aj podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára hlasovanie a rozprava ukázali, že existuje spor medzi Lajčákom a premiérom. "Stanoviská opozície k Ukrajine sú podobné ako Lajčáka, ale Lajčák ma odlišné stanoviská k Ukrajine ako premiér. Fico hovorí o propagandistickej vojne medzi USA a Ruskom, Lajčák však povie, že ide o vojenský konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom," upozornil Bugár.

Hlinovho enviroombudsmana parlamet zamietol

Poslanci Smeru v stredu zamietli novelu zákona o ochrane prírody a krajiny od nezaradeného poslanca Alojza Hlina.

Slovensko tak nebude mať environmentálneho ombudsmana, ktorý mal pôsobiť ako nezávislý orgán. Mal sa podieľať na ochrane životného prostredia pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov ochrany prírody. Environmentálneho ombudsmana mal vymenúvať minister životného prostredia a to na návrh Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Návrhy kandidátov na environmentálneho ombudsmana by mohli výboru národnej rady predkladať poslanci, profesijné inštitúcie a občianske združenia pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia. Funkčné obdobie ochrancu životného prostredia by malo byť päť rokov.

Výkon funkcie environmentálneho ombudsmana by bol nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta, poslanca Národnej rady SR, člena vlády, vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy SR. Environmentálny ombudsman by nesmel popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku.

Na environmentálneho ombudsmana by sa mohol podľa Hlinu obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov ochrany prírody sa porušil zákon. Každý rok by ochranca životného prostredia do parlamentu predkladal správu o svojej činnosti.

Smer odmietol zlacnenie exekučných konaní

Vládny Smer-SD v stredu zamietol aj zlacnenie exekučných konaní pre dlžníkov, keď neschválil novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Nezaradený poslanec Alojz Hlina chcel návrhom oslobodiť súdnych exekútorov od dane z pridanej hodnoty, ale len v prípadoch, keď vykonávajú exekúciu voči fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom.

Myšlienku oslobodiť trovy exekúcie od dane z pridanej hodnoty vítala aj Slovenská komora exekútorov (SKE). "Oslobodenie trov exekúcie od dane z pridanej hodnoty znamená výrazné zlacnenie exekúcie. Daň z pridanej hodnoty dnes predstavuje pre dlžníka ďalšiu sankciu zo strany štátu," argumentoval prezident SKE Miroslav Hlina návrh na zlacnenie exekučných konaní po prvý raz predložil do Národnej rady SR v máji, po prerokovaní ho vtedy stiahol.

Na rad prichádza mimoriadna schôdza

Po riadnej septembrovej schôdzi sa uskutoční mimoriadna 38. schôdza, ktorej zvolanie iniciovali opoziční poslanci. Opozícia chce na mimoriadnom zasadnutí prerokovať päť návrhov, ktoré vládny Smer-SD vyradil z rokovania septembrovej schôdze na podnet predsedníčky poslaneckého klubu strany Jany Laššákovej. Laššáková to odôvodnila tým, že sa týkajú komunálnych volieb a parlament by mal o nich rokovať po voľbách.

Návrhy poslancov Smeru-SD týkajúce sa komunálnych problémov strana Roberta Fica na programe septembrovej schôdze nechala, všetky sa aj prerokovali a schválili. Viacero z týchto návrhov o problémoch miest a obcí predkladali vládni poslanci, ktorí budú kandidovať v komunálnych voľbách. Podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku je to v poriadku, keďže išlo o návrhy v druhom čítaní, teda zákony, ktoré parlament teraz definitívne odhlasoval a poslanci Smeru-SD ich do národnej rady predložili už pred letom.

Opozičné právne normy sa týkajú zavedenia princípu jeden mandát stačí, teda aby poslanci parlamentu nemohli pôsobiť ako starostovia, predsedovia vyšších územných celkov alebo verejnoprávnych inštitúcií, respektíve aby poslanci vo viacerých funkciách mohli poberať len jeden plat. Hovoriť by sa malo aj o novele, ktorá má zakázať poslancom NR SR vykonávať advokátsku prax a o návrhu na dvojkolovú voľbu starostov a primátorov.

Opozícia chce tiež diskutovať o právnej norme, podľa ktorej by chodníky pokryté poľadovicou či snehom mali odhrabávať obce, ktorých majetkom sú, a nie vlastníci nehnuteľností, ktoré s chodníkmi len susedia.

Vládny Smer-SD môže mimoriadnu schôdzu zablokovať hneď v úvode tým, že neschváli jej program. V terajšom volebnom období strana Roberta Fica zablokovala viacero mimoriadnych rokovaní.