Kresťania si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša

Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.

Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“ (porov. tamtiež).

Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou.

Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tento rok slávi 19. mája. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.

Od Kristovho vzkriesenia je večný život skutočnosťou

Od Kristovho vzkriesenia je podľa evanjelických biskupov večný život skutočnosťou. Ako napísali v pastierskom liste, ktorý sa dnes číta v evanjelických kostoloch, Kristus vstal z mŕtvych a žije. Nezostal ani na kríži, ani v hrobe.

„Zmysel veľkonočných sviatkov je v tom, aby nás celých ovládla, prenikla a naplnila radosť zo vzkriesenia Pána Ježiša Krista. Bez toho by tieto sviatky ostali len spoločenskou či folklórnou záležitosťou a náš život by smeroval k prázdnote a beznádeji,“ zdôraznili biskupi.

„O tom, že Kristus vstal z mŕtvych, môžeme a máme svedčiť všetkým, na ktorých nám záleží a chceme, aby aj oni boli zachránení. Hovorme o Ježišovom víťazstve a žime ním vo svojich rodinách, na svojich pracoviskách. Nech naša živá viera v toto víťazstvo nás upevňuje aj v tom, že ten, kto verí v Syna Božieho ako svojho Spasiteľa, bude pre večný život zachránený, jeho pozemský život zmysluplne smeruje k naplneniu vo večnosti,“ vyzvali veriaci.

Veľkonočné sviatky neznamenajú podľa biskupov len pohľad do minulosti. „Veľká noc – to je predovšetkým prežívanie udalosti, ktorej obsahom je to, že Ježiš Kristus bol vzkriesený a žije. Veľkonočné sviatky nás uisťujú o odpúšťajúcej Božej láske, ktorá sa zjavila v jednorodenom Božom Synovi Ježišovi Kristovi. Pre kresťanov je Veľká noc sviatkom slobody, ku ktorej nás vykúpil Pán Ježiš Kristus,“ napísali biskupi s tým, že Kristus ľudí vykúpil z otroctva hriechu od smrti večnej a moci

Vo veľkonočné ráno sa stretávajú podľa biskupov dva svety, svet ľudí a svet Boží. Svet ľudí predstavujú učeníci a ženy, ktoré idú k hrobu. Idú, aby prejavili poslednú úctu mŕtvemu. Myšlienky a srdcia žien boli naplnené skutočnosťou rozlúčky, spomienkami, smútkom a možno aj sklamaním.

„Nikto neveril, že by sa na tretí deň po Ježišovej smrti mohlo stať niečo výnimočné. Ani prázdny hrob nevzbudil nádej na niečo lepšie. Prázdny hrob si ženy vysvetlili tým, že vzali telo Pánovo. Smútok ich nútil všetko vidieť v čiernych farbách. Svet ľudí bol v to veľkonočné ráno ponorený do smútku a beznádeje,“ upozornili biskupi.

Kým bol tento svet ešte ponorený do smútku, v Božom svete sa udiala úžasná udalosť. Kristus bol vzkriesený k životu! „Kristovo vzkriesenie je objektívna udalosť mimo ľudského vedomia. A Boží svet vstupuje s víťazstvom života do ľudského sveta smútku, sklamania, zúfalstva a malomyseľnosti. Toto víťazstvo života sa súčasne chce stať našou osobnou udalosťou s rozhodujúcim významom pre náš život. To všetko nejde bez ťažkostí, tak ako to bolo so ženami, ktoré šli k Ježišovmu hrobu,“ pripomínajú duchovní pastieri. Ženy pochybovali a učeníci tiež. Keď konečne dovolili, aby istota vzkriesenia vstúpila do ich života, otváral sa im nový svet.

Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.