OSN chce proti extrémizmu bojovať väčšou kontrolou občanov

Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) v stredu prijala rezolúciu, ktorá vyzýva členské krajiny k prísnemu trestaniu ich občanov, ktorí sa ako zahraniční bojovníci zúčastňujú v radoch extrémistov na svetových konfliktoch, napríklad v Sýrii alebo Iraku. Trestné by malo byť aj verbovanie iných na takýto boj či jeho financovanie.

Rezolúciu, ktorú navrhli Spojené štáty, schválila BR OSN jednomyseľne, čo znamená, že za ňu hlasovalo aj Rusko. Zasadnutiu rady predsedal americký prezident Barack Obama.

Pomôcť by mohli tiež prísnejšie hraničné kontroly

Rezolúcia vyzýva krajiny sveta, aby prijali také zákony, ktoré zabránia a potrestajú účasť ich občanov na konfliktoch. V rámci boja proti terorizmu majú členské štáty užšie monitorovať pohyb osôb. Pomôcť by mohli tiež prísnejšie hraničné kontroly a prísnejšie pravidlá na vydávanie cestovných dokladov.

Súvisiace:

Prezident Kiska vystúpil na pôde OSN, stretol sa aj s Obamom

Krajiny, ktoré nebudú tieto odporúčania rešpektovať, budú čeliť sankciám. "Rezolúciu musia nasledovať záväzky. Na budúci rok by sme mali byť pripravení oznámiť konkrétne kroky, ktoré krajiny prijali na boj proti extrémizmu," povedal Obama. Na strane teroristov v Iraku a Sýrii podľa neho v súčasnosti bojuje asi 12 000 zahraničných bojovníkov z 80 krajín sveta. Po návrate domov môžu títo bojovníci predstavovať hrozbu pre svoje krajiny.

Britský premiér sa po 35 rokoch stretol s iránskym prezidentom

Britský premiér David Cameron sa v stredu na pôde OSN v New Yorku stretol s iránskym prezidentom Hasanom Rúhaním, s ktorým rokoval o viacerých sporných záležitostiach. Prvé stretnutie po 35 rokoch medzi lídrami islamskej republiky a Spojeného kráľovstva však neprinieslo žiadne prelomové dohody.

Zhodli sa však na potrebe hľadať spôsoby zlepšenia iránsko-britských vzťahov či na nutnosti, aby všetky štáty v regióne robili viac v boji proti islamským radikálom z organizácie Islamský štát (IŠ). Tú Briti a Američania nazývajú jej pôvodným názvom ISIL.

"Máme závažné nezhody. Iránska podpora teroristických organizácií, jeho jadrový program, zaobchádzanie s iránskym ľuďom. Všetko toto sa musí zmeniť. No Iránski lídri by mohli pomôcť v porazení hrozieb ISIL. Mohli by pomôcť zabezpečiť stabilnejší a jednotnejší Irak a stabilnejšiu a jednotnejšiu Sýriu. A ak sú tak pripravení utopiť, tak by sme ich zapojenie sa mali privítať," povedal Cameron počas svojho vystúpenia v rámci všeobecnej rozpravy na Valnom zhromaždení OSN.

Cudzie tajné služby dali extrémistov dokopy, poukázal Rúhaní

Iránsky prezident Hasan Rúhaní počas štvrtkového prejavu na pôde OSN označil vzostup islamských radikálov v Iraku za dôsledok pôsobenia tajných služieb. Bez toho, aby menoval konkrétne, prezident islamskej republiky pred plenom Valného zhromaždenia uviedol, že niektoré tajné služby dali "čepele do rúk šialencov, ktorí teraz nešetria nikoho". Podľa jeho slov "musia všetci, čo zohrali úlohu v podpore a financovaní týchto teroristických skupín, uznať svoje pochybenia". Nepriamo tak odkazoval na USA a Izrael.

"Extrémisti sveta sa navzájom našli a vyzvali extrémistov sveta na zjednotenie sa. No sme my zjednotení proti nim?" spýtal sa Rúhaní, ktorého krajina sa zatiaľ nezapojila do bojov proti obávaným sunnitským radikálom z organizácie Islamský štát. USA, ktoré vedú front proti extrémistom, však vyjadrili nezáujem o spoluprácu s Iránom v tejto veci. V nedeľu sa však zišli ministri zahraničných vecí oboch krajín. John Kerry následne deklaroval otvorenosť spolupracovať s Iránom v boji proti radikálom, ktorí od júna zabrali rozsiahle územia Iraku a Sýrie.