Frešo ostavá šéfom SDKÚ, podpredsedovia sa vzdali funkcií

Ešte pred hlasovaním zasadal stranícky súd, ktorý rozhodoval o výklade stanov. Mal posúdiť, či sú na odvolanie predsedu potrebné tri pätiny z prítomných, alebo pozvaných delegátov. Rozhodol, že pre odvolanie sa berú do úvahy pozvaní delegáti. Atmosféra v sále bola napätá. Viackrát z nej zaznieval krik. Viacerí delegáti vyzývali Freša, aby odstúpil dobrovoľne.

Kongres sa napokon skončil predčasne, nebol uznášaniaschopný. Po tom, čo sa nepodarilo delegátom odvolať Freša, zostalo ich v rokovacej sále 36. Delegátom sa teda nepodarilo zvoliť generálneho sekretára. Následne predsedajúci snemu Milan Roman oznámil koniec kongresu.

Snaha o výmenu vedenia nemala podľa Freša silnú podporu v členskej základni. Ako povedal novinárom po tom, čo ustál odvolávanie z funkcie, za ktoré sa vyslovila väčšina prítomných delegátov, v menšine sú tí, ktorí ho chceli odvolávať. "Mali zohnať potrebné kvórum, nedokázali zmobilizovať dostatok podporovateľov," konštatoval. Podľa neho napriek obrovskému tlaku, ktorý bol, nebolo dostatok delegátov na jeho odvolanie. "Dôvody na moje odvolanie boli čisto funkcionárske a tomu volič nerozumie," konštatoval.

Frešo vnímal na svoje odvolanie silný funkcionársky tlak. Uviedol však, že jeho odvolanie malo prebehnúť podľa stanov a nie podľa zákulisnej funkcionárskej dohody. SDKÚ-DS kongresom vyslala podľa Freša voličom signál, že je v nej spor, či bude funkcionárskou stranou, alebo stranou, ktorá bude orientované volebne. Podľa Freša však nie je strana rozdelená na polovicu. "To by som nepovedal, že je rozdelená na dve polovice," vyhlásil. Podľa Freša SDKÚ-DS nie je jedinou stredopravou stranou, ktorá si vysvetľuje ako má fungovať ďalej. "Takže nebral by som, že je to mimoriadna situácia," dodal.

Traja podpredsedovia odchádzajú z funkcií

Straníckych funkcií sa po hlasovaní vzdali traja podpredsedovia strany Martin Fedor, Viliam Novotný a Ivan Štefanec. Voľba nových sa nekonala.

Fedor mal v sobotu kandidovať na post predsedu, ak by sa podarilo Freša odvolať. "Nevidel som viac možnosť spolupracovať s Frešom. Výsledok je obrovským signálom pre Freša, výsledkom 3:1 dostal signál, že je tu veľká nespokojnosť," povedal Fedor novinárom. Fedor cítil podporu pre zmeny, ktoré predkladal. "Žiaľ, vysoké kvórum na odvolanie neumožnilo presadiť zmeny," povedal. Frešovi sa čuduje, že zotrváva vo funkcii, lebo je pod veľkým tlakom. "Nádej pre stranu je dobrovoľné odstúpenie Freša," vyhlásil.

V sobotu zasadala aj Rada KDH, viac sa dočítate TU

To, že za odvolanie Freša hlasovalo 160 delegátov, je podľa Štefanca jasným signálom, že väčšina si ho neželá. "Napriek tomu tvrdošijne zostáva na svojej pozícii. Preto som sa rozhodol odstúpiť z postu podpredsedu," povedal. Chcel tým dať Frešovi jasný signál, že stratil veľkú väčšinu členskej základne SDKÚ-DS. "Ďalšie dianie je zodpovednosť predsedu, ktorý zostal vo vedení sám. Nemá generálneho sekretára, pokladníka, ani podpredsedov. Budeme hľadať spôsoby, ako stranu stabilizovať. Teraz tomu bráni predseda," dodal.

Odporúčame aj:

Na sídle SDKÚ vymenili zámky, Frešov sok ostal pred dverami

Mládež SDKÚ nedôveruje Frešovi, zvažuje vystúpenie zo strany

Delegáti, ktorí hlasovali za odvolanie Freša, odchádzali z kongresu sklamaní. "Frešo je v ultramenšine, ale napriek tomu sa tvári, že sa nič nedeje. Situáciou sa bude musieť zaoberať prezídium," povedal novinárom Novotný, ktorý verí, že toto je len prvý nevydarený diel nejakého seriálu, ktorý skončí happy endom. "Musíme zachrániť SDKÚ-DS. Verím v to. SDKÚ ešte má úlohu na politickej scéne. Urobím všetko pre to, aby sme ju zachránili," dodal.

Podľa Freša čím skôr sa treba postarať o to, aby strana vyslala k voličom zrozumiteľný signál. Funkcionárov bude riešiť v najbližšom čase. Myslí si však, že časť funkcií sa dá obsadiť na prezídiu a ústrednej rade, ale až po vychladnutí hláv.

Funkcií sa ešte pred hlasovaním vzdali aj Matej a Kužma

Sobotňajší mimoriadny kongres sa začal štátnou hymnou a s viac ako polhodinovým meškaním V úvode delegáti schválili program kongresu, v ktorom bol aj návrh na odvolanie predsedu strany. Za schválenie programu bola väčšina delegátov.

Svojich funkcií sa v sobotu vzdali aj ďalší dvaja vysokí stranícki funkcionári. Svoj post opustil ako prvý pokladník strany Ondrej Matej, ktorý ešte v pondelok oznamoval svoju kandidatúru na post predsedu. Po ňom sa vzdal funkcie aj generálny sekretár Štefan Kužma a rovnako odišiel z rokovacej miestnosti. Obaja však pre agentúru SITA uviedli, že stranu neopúšťajú.

Matej novinárom povedal, že život v politike je ťažký. "Udialo sa niekoľko vecí, ktoré by som rád v čo najkratšom čase vysvetlil. Nechám delegátom, aby sa rozhodli. Verím, že modrá je dobrá a bude pokračovať ďalej," povedal.

Kongres bol neverejný

Ako povedal na kongrese vo svojom úvodnom vystúpení Frešo, odvolanie predsedu je aj o zmene smerovania strany.

Kongres bol podľa Freša prvýkrát neverejný preto, aby si vo vnútri vyriešili problémy a potom z neho vyšla strana jednotná. Viem, že mnohí máte obavu o túto stranu. Strana však bude mať existenčné problémy, keď stratí voličov," povedal Frešo.

Frešo na kongrese hovoril aj o svojich chybách, urobil tak však v časti, ktorá nebola verejná. Chcel, aby ostatní povedali, ako vedia tieto chyby napraviť. Podľa neho v sobotu delegáti rozhodovali medzi dvoma koncepciami.

"Strana sa musí venovať svojim voličom, strana musí presadiť svoje hodnoty pred voličmi. Druhou koncepciou je, že strana bude funkcionárska. Dôkazom tejto koncepcie je, že v priebehu týždňa máte tretieho funkcionárskeho kandidáta na predsedu," vyhlásil Frešo.

Novotný hovoril o chybách SDKÚ

Podľa Novotného urobil Frešo chybu, že neodstúpil sám. "Mne je trochu smutno, že SDKÚ, ktorá niesla najväčšie reformné úsilie v rokoch 2002 až 2006, je dnes v situácii keď sa menia zámky," povedal novinárom ešte pred kongresom.

Dôvodom na odvolanie Freša malo byť podľa Novotného, že Frešo sa nevenuje strane dostatočne. "Vidia to aj voliči, svedčia o tom naše preferencie. Frešo má veľa funkcií a povinností. Odkedy bol zvolený za župana, celú energiu venuje VÚC. SDKÚ potrebuje predsedu 24 hodín denne a sedem dní v týždni," zdôraznil. Novotný si pred kongresom myslel, že Frešo bude odvolaný.

Podľa Novotného SDKÚ urobila viaceré chyby. Ako príklad uviedol podporu prezidentskej kandidatúre Pavla Hrušovského. "My sme ho ponúkali, ale voliči mali iný názor," uviedol. Chyby podľa neho vyústili do odchodu piatich poslancov NR SR z klubu, čo je mimoriadna udalosť. Za poklesom preferencií vidí nezrozumiteľnú ponuku.

Mimoriadny kongres mal byť už v júni

Napätie v strane pretrváva od mája. Martin Fedor ako prvý ešte v máji avizoval, že sa po eurovoľbách vzdá funkcie podpredsedu, napokon si to rozmyslel. V júni sa vzdal funkcie podpredsedu Jozef Mikuš, dôvodom bolo rozhodnutie Freša odložiť kongres z júna na september, čo podľa Mikuša bolo vážnym zásahom do bežiacej diskusie v strane.

Frešo oznámil konanie mimoriadneho kongresu na tlačovej besede 6. júna. Vtedy tvrdil, že ho zvolá na 28. júna. Mimoriadny kongres mal riešiť personálne otázky. Prezídium zobralo zvolanie kongresu na vedomie. Ako vtedy povedal Frešo, na kongrese požiadajú o dôveru čelní predstavitelia SDKÚ-DS.

Následne však Frešo rozhodol, že mimoriadny kongres SDKÚ-DS v júni nebude. Zvolal ho na 27. septembra. Podľa Freša za zmenou termínu boli praktické dôvody. Frešo pôvodne plánoval predstúpiť pred delegátov s programovou a personálnou víziou pre parlamentné voľby. Po návrhu na jeho odvolanie v tom už nevidí zmysel.

História SDKÚ-DS

1997
Dohodu o vzniku koalície, ktorú neskôr nazvali Slovenská demokratická koalícia (SDK), podpísali 3. júla 1997 Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická únia (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Vládna koalícia, na ktorej čele bolo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), však neskôr prijala zákon, pre ktorý koalície nesmeli kandidovať vo voľbách.

júl 1998
SDK sa pretransformovala z koalície na politickú stranu a na ustanovujúcom sneme sa stal jej predsedom Mikuláš Dzurinda.

jeseň 1998
Po parlamentných voľbách 25. a 26. septembra 1998 vznikla vláda zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP). HZDS získalo síce najviac, 27 percent hlasov voličov, nepodarilo sa mu však zostaviť vládu. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.

1999
Od začiatku roka 1999 sa objavovali v SDK spory, súvisiace s tzv. dvojitým členstvom, pretože členovia SDK nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán.

2000
Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) vytvorili členovia SDK blízki Dzurindovi. Nový politický subjekt zaregistrovali vo februári 2000 a po augustovom sneme sa k SDKÚ pridala Demokratická únia. V novembri 2000 sa konal ustanovujúci kongres SDKÚ.

2002
Parlamentné voľby vyhralo HZDS so ziskom 19,5 percenta hlasov, no premiérom SR sa opäť stal Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ, ktorú podporilo 15,09 percenta voličov. Mikuláš Dzurinda podpísal koaličnú zmluvu s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Bélom Bugárom, predsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavlom Hrušovským a predsedom Aliancie nového občana (ANO) Pavlom Ruskom.

január 2006
Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) sa zlúčila s Demokratickou stranou (DS) - SDKÚ-DS.

2006
SDKÚ-DS sa po parlamentných voľbách nestala súčasťou vládnej koalície. Umiestnila sa na druhom mieste s 18,35 percentami, no vládu vytvorili Smer, SNS a ĽS-HZDS.

2010
Mikuláš Dzurinda sa vo februári 2010 vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po atakoch premiéra Roberta Fica na financovanie SDKÚ-DS. Dzurinda sa rozhodol vo voľbách nekandidovať. Volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová, ktorá sa stala po júnových voľbách aj predsedníčkou vlády SR. Vládnu koalíciu vytvorili SDKÚ-DS, strana Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a strana Most-Híd.

2011
Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo v parlamente 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo najmenej 76 hlasov. Deväť poslancov hlasovalo proti a 60 nehlasovalo. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

2012
V parlamentných voľbách získala SDKÚ-DS 6,09 percenta hlasov a 11 poslaneckých mandátov. Po volebnom neúspechu SDKÚ-DS v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Dzurinda prevzal plnú politickú zodpovednosť a 12. marca 2012 oznámil, že skončí ako predseda SDKÚ-DS a na straníckom kongrese nebude kandidovať na post predsedu.

máj 2012
Novým predsedom SDKÚ-DS sa 19. mája 2012 na kongrese strany stal Pavol Frešo. V druhom kole voľby získal nadpolovičnú väčšinu hlasov delegátov. Freša podporilo 242 delegátov a jeho súperku Luciu Žitňanskú 154. Neplatných bolo osem hlasov. Neúspešná kandidátka na post predsedu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská odmietla ponuku novozvoleného šéfa strany Pavla Freša a nekandidovala na post podpredsedu SDKÚ-DS.

december 2013
Poslanci NR SR Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová vystúpili z poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Ako povedala Lucia Žitňanská, dôvodom na odchod zo strany bola nejasnosť postojov strany, strata obsahu politiky, neschopnosť prijímať rozhodnutia a riešiť situáciu SDKÚ-DS.

jún 2014
Poslanci NR SR Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš 4. júna 2014 oznámili, že odchádzajú z SDKÚ-DS.

jún 2014
Predseda strany Pavol Frešo zvolal 6. júna mimoriadny kongres na 28. júna, no 17. júna oznámil, že kongres sa uskutoční až 27. septembra.

27. septembra 2014
Delegáti majú rozhodovať na mimoriadnom kongrese o novej programovej a personálnej ponuke SDKÚ-DS do roku 2016. Súčasťou má byť aj zmena stanov.