Odsúdení v kauze Cervanová neuspeli na európskom súde

Odsúdení v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976 neuspeli so sťažnosťami na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP). Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová informovala agentúru SITA, že "ESĽP sťažnosti na porušenie práva na spravodlivé konanie aj ďalšie čiastkové námietky sťažovateľov zamietol ako zjavne nepodložené a sťažnosti ako celok vyhlásil za neprijateľné".

Odsúdení v sťažnostiach predovšetkým tvrdili, že v trestnom konaní, ktoré sa začalo ešte v roku 1976 a definitívne sa skončilo v roku 2009, došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé konanie. Namietali okrem iného aj to, že vnútroštátne súdy v trestnom konaní proti nim nepripustili všetky relevantné dôkazy.

Dohovor prijali až po začatí procesu

ESĽP v prvom rade konštatoval, že nemá právomoc zaoberať sa tou časťou trestného konania, ktorá bola pred rokom 1992, keď Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd nadobudol účinnosť vo vzťahu k bývalej ČSFR.

Ako informovala Donevová, ESĽP poukázal na to, že vnútroštátne súdy síce mali v novom konaní napraviť nedostatky, ktoré im vytkol v zrušujúcom rozsudku z roku 1990 federálny najvyšší súd, avšak z objektívnych dôvodov už niektoré dôkazy v dôsledku plynutia času alebo smrti dotknutých osôb nebolo možné vykonať. Uvedené podľa ESĽP samo o sebe nepredstavuje porušenie práva sťažovateľov na spravodlivé konanie, keďže podstatné je posúdenie konania ako celku, zdôrazňuje sa v stanovisku.

Európsky súd nehodnotí dôkazy

Súd poukázal aj na to, že sťažovatelia mali v priebehu trestného konania možnosť predložiť odvolaciemu súdu svoje argumenty vrátane kópií dokumentov, na ktoré sa odvolávali a inkriminovaný znalecký posudok. Rozsudok tohto súdu naznačuje, že odvolací súd vyhodnotil tieto dôkazy ako nadbytočné, pričom dovolací senát najvyššieho súdu aj ústavný súd jeho závery nepovažovali za porušenie práv sťažovateľov.

"S poukazom na to, že úlohou ESĽP nie je hodnotiť dôkazy a že vnútroštátne súdy po dôkladnom uvážení uviedli dôvody, pre ktoré odmietli vykonávať ďalšie dokazovanie, ESĽP nepovažoval postup vnútroštátnych súdov za porušenie práva sťažovateľov na obhajobu," zdôrazňuje sa v informácii.

ESĽP ďalej podotkol, že vnútroštátne súdy sa pri zistení viny opreli najmä o výpovede sťažovateľov, ktorí sa priznali k spáchaniu skutku a uviedli aj také okolnosti, ktoré vyšetrovateľom neboli známe. Ich výpovede boli potvrdené ďalšími dôkazmi vrátane výpovedí očitých svedkov. Vnútroštátne súdy podľa ESĽP zrozumiteľne vysvetlili, ktoré skutočnosti považovali za preukázané a z akých dôvodov neakceptovali tvrdenia sťažovateľov a považovali ďalšie dokazovanie za nadbytočné.