Nobelovu cenu za literatúru získal Patrick Modiano

Francúz debutoval románom La place de l’étoile

Patrick Modiano sa narodil 30. júla 1945, pričom jeho otec bol taliansky obchodník a matka belgická herečka, ktorí sa zoznámili počas druhej svetovej vojny v nacistami okupovanom Paríži. Modiano študoval na Lycée Henri-IV v Paríži, kde bol jedným z jeho učiteľov spisovateľ Raymond Queneau, ktorý sa stal jeho mentorom.

Modiano debutoval ako spisovateľ v roku 1968 románom La place de l’étoile, po ktorom nasledovali diela ako La Ronde de nuit (1969), Les Boulevards de ceinture (1972), Rue des boutiques obscures (1978), Quartier Perdu (1984), Catherine Certitude (1988), Voyage de noces (1990), Dora Bruder (1997), La Petite Bijou (2001) či naposledy tento mesiac Pour que tu ne te perdes pas dans le quartier.

V slovenčine mu vyšla kniha Rodokmeň (2004). Vo svojich dielach sa často zameriava na témy ako spomienky, zabudnutie, identita a vina, pričom dej sa obvykle odohráva v Paríži. Modiano je tiež autorom niekoľkých filmových scenárov, spoločne s režisérom Louisom Malleom napísal napríklad scenár snímky Lacombe Lucien (1974).

Nobelovu cenu za literatúru udeľuje Švédska akadémia od roku 1901, v rokoch 1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942 a 1943 ju však nevyhlasovali. Zatiaľ ju udelili celkovo 111 autorom, z toho trinástim ženám, pričom Boris Pasternak a Jean-Paul Sartre túto poctu ale odmietli - Pasternakovi to 'odporučil' vtedajší Sovietsky zväz a Sartre žiadne oficiálne ceny neprijímal.

Štyri razy sa stalo, že sa o ocenenie delili dvaja autori, no nik ju zatiaľ nedostal dvakrát. Najmladším laureátom bol Rudyard Kipling, ktorý si Nobelovu cenu prevzal ako 42-ročný, a najstaršia bola v tom čase 88-ročná Doris Lessing.

Nobelovu cenu za literatúru zväčša udeľujú za celoživotné dielo, no deväťkrát sa stalo, že ju autor dostal za konkrétnu knihu. Napríklad Ernest Hemingway si ju odniesol za Starca a more (1952), John Galsworthy za Ságu rodu Forsytovcov (1906 - 1921) či Thomas Mann za titul Buddenbrookovci (1901).

Nobelovu cenu za medicínu udelili za výskum mozgu

Svet sa v tomto týždni dozvedel už aj mená ďalších laureátov Nobelových cien. Nemec Stefan W. Hell a Američania Erik Betzig a William E. Moerner získali Nobelovu cenu za chémiu za vývoj superrozlišovacej fluorescenčnej mikroskopie, ktorá je v súčasnosti známa ako nanoskopia. Vďaka nej v súčasnosti vedci dokážu pozorovať pohyb jednotlivých molekúl v bunkách.

Kráľovská švédska akadémia vied sa rozhodla udeliť tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu dvom odlišným metódam mikroskopie, ktoré umožnili vývoj nanoskopie. Stefan Hell v roku 2000 vyvinul takzvanú metódu STED (stimulated emission depletion) mikroskopie, Betzig a Moerner, avšak každý zvlášť, zas metódu jednomolekulárnej mikroskopie, ktorú po prvý raz využil Betzig v roku 2006.

Súvisiace:

Vývoj nanoskopie priniesol vedcom Nobelovku za chémiu

Nobelovu cenu za medicínu udelili za výskum mozgu

Nobelovku za fyziku získalo LED svetlo, ktoré šetrí energiu

Nobelovu cenu za fyziku získali Japonci Isamu Akasaki a Hiroši Amano spoločne s Američanom japonského pôvodu Shujim Nakamurom za vynález efektívnych diód vyžarujúcich modré svetlo, ktoré umožnili jasné a úsporné zdroje bieleho svetla. Tieto diódy sú známe pod akronymom LED.

Americký vedec John O'Keefe a nórski manželia May-Britt Moserová a Edward Moser získali v pondelok Nobelovu cenu za medicínu za objav. Ocenili ich za výskum mozgových buniek, ktoré nám slúžia na orientáciu ako "vnútorné GPS" a pomáha pochopiť ochorenia, akým je napríklad Alzheimerova choroba.

Favoritom Nobelovej ceny za mier je pápež

Týždeň Nobelových cien pokračuje v piatok, kedy nórsky Nobelov výbor zverejní meno držiteľa prestížnej ceny mieru. Práve Nobelova cena za mier bude už tradične pútať najväčšiu pozornosť a nórsky Nobelov výbor laureátov vyhlási v Osle v piatok 10. októbra o 11.00.

Favoritom je pápež František. Tak ako každý rok je výber držiteľa Nobelovej ceny obklopený dohadmi a špekuláciami. Úloha favorita na udelenie ceny je zvýraznená aj tým, že sa František nachádza aj na prvom mieste zoznamu, ktorý každoročne zverejňuje Inštitút na výskum mieru so sídlom v Osle (PRIO). Na zozname sa nachádza aj bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden, pakistanská aktivista bojujúca za práva dievčat na vzdelanie Malála Jusafzajová, nezávislý ruský denník Novaja Gazeta ako aj konžský ženský lekár a prevádzkovateľ nemocnice Denis Mukwege.

Šéf PRIO Kristian Berg Harpviken, ktorý osobne zostavuje zoznam 5 "najhorúcejších" kandidátov, vysvetlil svoj predpoklad, že držiteľom tohtoročnej Nobelovej ceny mieru bude František tým, že od svojho zvolenia v marci 2013 sa pápež neúnavne zasadzuje za boj proti chudobe vo svete, ktorá je hlavnou príčinou ozbrojených konfliktov na Zemi. Ďalším dôvodom je podľa Harpvikena aj to, že František priniesol aj nádej na reformu katolíckej cirkvi.

Vlani získali Nobelovu cenu mieru chemickí inšpektori

Tohto roku zaznamenala Nobelova komisia 278 nominácii, z nich je 47 organizácií. Jednou z nich je aj medzinárodná organizácia gejov a lesieb ILGA, ktorá sa zasadzuje za práva sexuálnych menšín.

V roku 2013 dostala Nobelovu cenu mieru Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Cenu slávnostne odovzdajú zvolenému kandidátovi 10. decembra v nórskom Osle v deň výročia úmrtia zakladateľa ceny Alfreda Nobela.