Slovenskí vedci vypustili do stratosféry sondu s baktériami
Let sondy trval takmer tri hodiny, pričom dosiahla výšku takmer 35 kilometrov, kde biosenzory snímali vplyv vesmírneho žiarenia na DNA baktérií, ktoré sa nachádzali na obale sondy.
Slovenskí a českí vedci vypustili v nedeľu ráno o 7:30 SELČ z letiska v Spišskej Novej Vsi stratosférickú sondu, ktorej úlohou bolo otestovať účinnosť unikátnych biosenzorov vyvinutých odborníkmi z Mendelovej univerzity v Brne.
Sonda dosiahla výšku takmer 35 kilometrov, kde biosenzory snímali vplyv vesmírneho žiarenia na DNA baktérií, ktoré sa nachádzali na obale sondy.
"Baktérie sú schopné prežiť aj vo veľmi extrémnych podmienkach. Do experimentu sme vybrali kolónie baktérií, ktoré sa vyskytujú na ľudskom tele alebo s ktorými sa bežne stretávame. Pri lete do stratosféry dosahovala teplota mínus 36 stupňov Celzia a tlak 14 hPa blížiaci sa vákuu. V nasledujúcich týždňoch budeme skúmať, do akej miery prežili alebo ako boli poškodené," uviedol vedúci tímu René Kizek z Mendelovej univerzity.
Let sondy s hmotnosťou 4,2 kilogramu trval dve hodiny a 50 minút, pričom nakoniec dopadla pri obci Giraltovce vzdialenej približne sto kilometrov od miesta štartu.
Do stratosféry ju vyniesol balón zo špeciálneho latexu, ktorý má pri štarte priemer dva metre, no v stratosfére sa jeho priemer zväčší až na dvanásť metrov. Pri lete sa výsledky experimentov po prvý raz prenášali online, takže vedci mohli sledovať presnú trajektóriu letu či aktuálnu nadmorskú výšku.
Technickú časť letu zabezpečovala Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorá v rámci stratosférických letov testuje technológiu Julo-X. Tú chce SOSA použiť pri prvom lete slovenskej družice naplánovanom na rok 2016.
Agentúru SITA informovala Denisa Ranochová z Mendelovej univerzity.
Žralok nie je tichý zabijak. Zvuky, ktoré vydáva, vás prekvapia
Vedcom sa podarilo zaznamenať špecifický zvuk, ktorý vydávajú žraloky.
Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu
Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.
Poľskí vedci vyvíjajú robota, ktorý mapuje lesy a zbiera aj kliešte
Medzinárodný vedecký tím, ktorého súčasťou sú odborníci z poľských univerzít, pracuje na vývoji robota určeného na mapovanie lesov.
Tieto bylinky v sebe skrývajú liek na Alzheimerovu chorobu
Dve bylinky môžu skrývať kľúč k liečbe demencie.
Takto sa dá zarobiť 5000 eur za ležanie v posteli
Dobrovoľníci dostanú tisíce eur za 10 dní ležania v špeciálnej posteli.
