V Tatrách zahynul František Kele, známy vodca výpravy na Mount Everest

Jedna z najvýznamnejších cestovateľských osobností Slovenska František Kele dnes zahynul vo Vysokých Tatrách. Portálu Teraz.sk to potvrdili viaceré dôveryhodné zdroje. Kele v roku 1984 viedol prvú československú výpravu na Mount Everest v Himalájach, v roku 1993 bol v prvej slovenskej výprave na Severný pól.

Kele je jednou z dvoch obetí, ktoré si dnes naše veľhory vyžiadali po pádoch na zľadovateľom povrchu. Okrem 78-ročného Keleho zomrela aj 36-ročná žena. K tragédiám došlo počas pretekov vysokohorských nosičov pod názvom Sherpa Rallye na Chatu pod Rysmi. Obaja ľudia, ktorí zomreli, neboli podľa Horskej záchrannej služby priami účastníci týchto populárnych pretekov. 

K prvému tragickému pádu došlo krátko popoludní pod vodopádom mimo značeného turistického chodníka nad Žabími plesami. O súčinnosť boli požiadaní leteckí záchranári. Na palubu vrtuľníka nastúpil v Starom Smokovci záchranár HZS a spoločne leteli do Mengusovskej doliny. "Lekár a záchranár HZS sa po prílete snažili oživovať 36-ročnú Slovenku, žiaľ bezvýsledne,"informovala HZS.

Počas oživovania turistky dostali informáciu o ďalšom páde na zľadovatenom povrchu. Asi 800 metrov vyššie spadol 78-ročný muž. Rovnako mal vážne poranenia hlavy. "Posádka vrtuľníka s lekárom preto bola v krátkom čase aj pri tomto zranenom. Žiaľ, aj napriek obrovskej snahe prítomných, lekárov a záchranárov sa ho nepodarilo zachrániť,“ uviedla HZS na svojej webstránke. 

Posádka vrtuľníka postupne v spolupráci s horskými záchranármi transportovala telá nebohých na popradské letisko, kde ich prevzal obhliadajúci lekár a príslušníci polície.

Kele je významný slovenský cestovateľ, laureát Krištáľového krídla za rok 2010 a mimoriadnej ceny za celoživotné dielo.

Učiteľ, vedec, cestovateľ

František Kele sám hovorieval, že mal dve profesie. Ako učiteľ a samostatný vedecký pracovník sa na pracoviskách, kde pôsobil, prezentoval ako geograf. Jeho túžba geografa poznať hlbšie predmet svojho štúdia a práce - Zem, ho priviedla k jeho cestám. Je prvým cestovateľom zo Slovenska, ktorý pôsobil vo všetkých svetadieloch, vrátane Arktídy a Oceánie. Uskutočnil okolo 70 významných ciest a expedícií, z nich tri cesty okolo sveta. V roku 1984 viedol prvú československú výpravu na Mount Everest v Himalájach, v roku 1993 bol v prvej slovenskej výprave na Severný pól.

Medzi najvýznamnejšie Keleho cesty okrem toho patria expedície na Korziku (1971), do Afriky (1977), v roku 2000 výprava do Patagónie (na poctu Martina Kukučína) a v roku 2008 na Mont Blanc. Posledná výprava bola poctou Milanovi Rastislavovi Štefánikovi pri príležitosti storočnice jeho posledného výstupu na tento vrch v roku 1908.

František Kele sa narodil 21. marca 1936. Lásku k prírode mu vštepil otec, ktorý roky pôsobil na Zbojníckej chate. Naučil ho všetkému, čo sám robil rád. Viedol ho k turistike, naučil ho zásadám pohybu v horách. Keď mal František Kele 11 rokov začal liezť, najprv na cvičné skaly v okolí Bratislavy, o rok neskôr na tatranské štíty. Keď mal pätnásť rokov, stal sa najmladším horským vodcom v oblasti Vysokých Tatier

Uskutočnil vyše 500 výstupov a 50 prvovýstupov. Na vrchole Mont Blancu stál prvý raz v roku 1955 ako člen Štátneho československého družstva horolezcov. Vystúpil na takmer 100 končiarov v rôznych pohoriach sveta. Z exotických vrcholov vynikajú najmä výstupy na Kibo (Kilimandžáro), Aconcaguu, Popocatepetl, Chimborazo, Mont Rinjani, Tahat, Elbrus a ďalšie. Známe sú jeho dlhé pochody Západnými Karpatmi v lete aj v zime. Hrebeň Vysokých Tatier preliezol dvakrát v zime, raz v lete.

František Kele je autorom a spoluautorom vyše tridsiatich publikácií a stoviek článkov s horolezeckou cestovateľskou tematikou. Je spoluzakladateľom sekcie pre výskum vysokých pohorí pri Slovenskej geografickej spoločnosti SAV a spoluzakladateľom združenia AntArktis. Je dvojnásobným držiteľom ceny SAV za popularizáciu vedy (1983,1990), nositeľom Medaily Mateja Bela za prínos pre rozvoj geografických vied (l986), dvojnásobným držiteľom zlatého odznaku JAMES, čestným členom Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV, držiteľom čestného doktorátu (Honorary doctor of Duchamp university of Argilia).

Nielen horolezecké ciele a projekty boli predmetom záujmu Františka Keleho. Venoval sa aj pamiatke Štefánika, chodil po svete po jeho stopách, propagoval ho, staval s priateľmi pamätníky a umiestňoval pamätné dosky. Napríklad do vedeckého pracoviska, geofyzikálneho observatória v Quite v hlavnom meste Ekvádoru, kde Štefánik pracoval a kde ho považovali za Francúza, priniesli jeho bustu od akademického sochára Viliama Loviška. Mapoval aj pôsobenie Beňovského na Madagaskare a Kukučína v Patagónii.

Kus sveta precestoval aj s manželkou Ľudmilou, so svojimi zážitkami z ciest sa podelili v troch knihách. Spolu aj s dcérou, dnes spisovateľkou Táňou Keleovou-Vasilkovou od jej prvých krokov chodievali v zime, v lete na celodenné túry, narodeniny členov rodiny oslavovali narodeninovými túrami.