Dlh Slovenska klesol, Ficova vláda môže zvýšiť výdavky

Výdavky v rozpočte na budúci rok sa môžu navyšovať. Eurostat totiž vo svojej jesennej notifikácii deficitu a dlhu potvrdil očakávania rezortu financií a po zapracovaní novej metodiky ESA 2010 znížil vlaňajší verejný dlh Slovenska späť pod 55-percentnú hranicu. Sankcie z tretieho pásma ústavnej dlhovej brzdy, teda najmä zamedzenie medziročného navyšovania rozpočtových výdavkov, sa tak uplatňovať napokon nemusia.

Podľa aktuálnej notifikácie totiž hrubý dlh verejnej správy Slovenska v roku 2013 dosiahol 54,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a deficit verejných financií predstavoval 2,63 percenta HDP. Podľa aprílovej notifikácie, kedy ešte nová metodika zapracovaná nebola, dosiahol dlh 55,4 percenta výkonu ekonomiky a deficit bol na úrovni 2,77 percenta HDP. 

Podľa nových čísel by pritom dlh nemusel stúpnuť nad 55 % ani v tomto roku. Kým pôvodne Eurostat uvádzal nárast dlhu na 56,54 percenta HDP, aktuálne aj pri vyššom deficite počíta s verejným dlhom ku koncu tohto roka na úrovni 54,94 percenta výkonu ekonomiky. 

Okruh verejných financií obsiahne nové subjekty

Výraznou zmenou v porovnaní so starou metodikou bolo predovšetkým zaradenie niektorých subjektov do okruhu verejných financií. Po novom tak budú deficit a dlh ovplyvňovať svojím hospodárením aj Národná diaľničná spoločnosť, Eximbanka, verejné zdravotné poisťovne a Agentúra pre správu núdzových zásob ropy. 

Zmeny však nastali aj vo výpočte HDP, najmä čo sa týka preradenia obstarávania malých nástrojov z medzispotreby do investícií a započítania výdavkov na vedu a výskum a tiež na obranu rovnako do investícií. Nominálny HDP za obdobie od roku 1995 tak bol v priemere za každý rok navýšený o 1,8 percenta. Keďže takýto nárast hospodárstva bol výraznejší, ako metodické navyšovanie dlhu a deficitu, tieto ukazovatele v pomere k HDP klesli. 

Deficit verejných financií zrejme stúpne

Na základe týchto údajov sa tak dá očakávať, že návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky prejde v parlamente viacerými zmenami. Avizoval to aj minister financií Peter Kažimír po schválení rozpočtu minulý týždeň vládou. Návrh rozpočtu bol totiž zostavený ešte v súlade s tretím sankčným pásmom dlhovej brzdy bez medziročného rastu výdavkov. 

Toto pravidlo sa však napokon uplatňovať nebude a tak poslanci môžu v parlamente výdavky jednotlivých kapitol navyšovať. Kažimír hovoril napríklad o zapracovaní výsledkov kolektívneho vyjednávania najmä v školstve, či dopadov odpočítateľnej položky pri odvodoch. 

Stúpne tak zrejme aj rozpočtovaný deficit verejných financií na budúci rok z aktuálnych 1,98 percenta HDP. Minister financií tvrdí, že ho nepustí vyššie, ako hovoril ešte pôvodný návrh z augusta, teda necelých 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. Finálnu podobu tak rozpočet dostane tentoraz až počas prerokúvania v parlamente.