Gašparovič mieša karty v kauze Čentéš, pojednávanie odročili

Bývalý prezident Ivan Gašparovič sa pokúša v riešení kauzy miešať karty. Tesne pred 10:00 hodinou zaslal ÚS podanie, v ktorom namietal, že nie je účastníkom štvrtkového konania, alebo aspoň vedľajším účastníkom konania. Súčasne žiadal ÚS o odročenie pojednávania.

Súvisiace:

Čentéšovu sťažnosť na nevymenovanie bude riešiť ústavný súd

Ústavný sudca Ladislav Orosz po začatí pojednávania oboznámil účastníkov konania s listom a námietkou Gašparoviča a potom sa senát išiel poradiť. Senát napokon rozhodol, že Ivan Gašparovič nie je účastníkom konania a nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Ako uviedol predseda senátu Ladislav Orosz, ÚS v záujme objektivity umožní bývalému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, aby sa vyjadril k sťažnosti a priebehu štvrtkového pojednávania.

Na pojednávaní vypovedal aj Matovič

"Považujem za poľutovaniahodnú jednu vec. Ústavný súd neakceptoval podanie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, aby bol vedľajším účastníkom konania. To nie je dobrá vizitka žiadneho právnika, ak sa domáha postavenia, ktoré mu právny poriadok nepriznáva," povedal po pojednávaní Čentéš. Zdôraznil, že jeho sťažnosť smerovala voči prezidentovi SR ako štátnemu orgánu a nie proti osobe Ivana Gašparoviča.

Senát ústavného súdu vo štvrtok vypočul viacero svedkov – poslanca NR SR Igora Matoviča, ako aj pracovníkov generálnej prokuratúry. Mali objasniť, ako došlo ku skartácii spisu z vypočutia Igora Matoviča vo veci údajnej korupcie v parlamente. Matoviča vtedy vypočúval zvolený, no stále nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš.

Svedkovia zhodne vypovedali, že nešlo o nijakú snahu o manipuláciu. Tibor Schumichrast uviedol, že Čentéš mu oznámil, čo sa stalo a hodnotil to ako ľudský omyl a nepovažoval za potrebné začať pre to disciplinárne konanie. Práve skartácia zápisnice z Matovičovho výsluchu bola jedným z argumentov Ivana Gašparoviča, prečo nevymenoval Čentéša za generálneho prokurátora.

Čentéš pripúšťa aj žiadanie tisícového odškodného

"Svedkovia dnes potvrdili moju verziu. Jednalo sa o ľudský omyl, čo potvrdil aj môj bývalý nadriadený – riaditeľ trestného odboru GP. Pán Gašparovič si zrejme osvojil právo disciplinárnej komisie. Z nášho pohľadu dôvody na moje nevymenovanie uvádzané Gašparovičom stoja na vode," povedal Čentéš. Doložil, že akceptujú rozhodnutie ÚS, že je potrebné vyžiadať si ďalšie podklady. "Verím, že štvrtého decembra ústavný súd rozhodne a prídeme si ho vypočuť," povedal Čentéš. Dovtedy sa nebudeme k priebehu pojednávania vyjadrovať.

Ako vo štvrtok uviedol právny zástupca Čentéša, sťažovateľ žiada ÚS, aby zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta. Ak by to nastalo a právny poriadok by to umožnil, znovu by sa stal kandidátom na funkciu generálneho prokurátora. Čentéš by prípadne počkal, kým skončí funkčné obdobie terajšiemu generálnemu prokurátorovi. Pokiaľ to právo neumožňuje, bude požadovať priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 150-tisíc eur, ktoré po odrátaní trov právneho zastúpenia a konania venuje na charitatívne účely. Označil to len za subsidiárnu možnosť. Zdôraznil, že mu primárne ide o to, aby ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta.

Súd rozhodne, či Gašparovič porušil Čentéšovo právo

Nevymenovaný prokurátor Jozef Čentéš tvrdí, že bývalý prezident Ivan Gašparovič jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora porušil jeho ústavné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Túto ústavnú sťažnosť podal Čentéš 3. januára 2013.

Pre námietky zaujatosti voči 12 ústavným sudcom, tak zo strany Ivana Gašparoviča, ako aj Jozefa Čentéša, nemohol ÚS o veci rozhodnúť už skôr. Patovú situáciu odblokoval až novozvolený prezident Andrej Kiska, ktorý stiahol všetky námietky voči sudcom ústavného súdu, ktoré podal jeho predchodca.

Čentéša zvolili poslanci za generálneho prokurátora

Jozefa Čentéša 17. júna 2011 zvolili poslanci NR SR za generálneho prokurátora. Hlasovalo za neho 79 z 89 prítomných poslancov. Bývalý prezident Ivan Gašparovič bol najprv nečinný, neskôr odmietol Čentéša vymenovať do funkcie. Jozef Čentéš podal v súvislosti s nečinnosťou prezidenta Gašparoviča sťažnosť na ÚS SR ešte v roku 2011, a rozhodovať bude o nej senát ÚS v zložení: predseda senátu a sudca spravodajca Lajos Mészáros a sudcovia Rudolf Tkáčik a Sergej Kohut.

Slovensko nemalo generálneho prokurátora až do 18. júna 2013, kedy bol Jaromír Čižnár zvolený v NR SR za kandidáta na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora. V tajnej voľbe za neho hlasovalo 82 prítomných poslancov parlamentu - všetci zo strany Smer-SD. Opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval Čižnára za generálneho prokurátora 17. júla 2013. Opozícia vtedy prezidentovi vyčítala, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutie Ústavného súdu SR.