V kostolíku v kanadskom Vancouveri znie slovenčina už vyše 50 rokov

Za obľúbené miesto modlitby, ale aj "živé" kultúrne či spoločenské centrum veriacich so slovenskými koreňmi, je považovaná farnosť sv. Cyrila a Metoda sídliaca v kanadskom meste Vancouver. 

Z kostolíka, ktorý spravuje v lokalite New Westminster, sa ozýva slovenčina už vyše päť desaťročí.

Počiatky najzápadnejšej slovenskej farnosti na území amerického kontinentu sú späté s misionárom Viliamom Lackom. V roku 1960 vyzval rodákov zo Slovenska obývajúcich rôzne časti Vancouveru, aby spoločne podporili zriadenie nového náboženského centra, ktoré im dovtedy chýbalo.

Jeho výzva bola vyslyšaná a už po niekoľkých týždňoch vyústila do kúpy staršieho kostolíka od farnosti sv. Michala. Tá si postavila nový - väčší kostol na inom mieste.

"Slovenskú farnosť vo Vancouveri spravovali prvých 35 rokov jezuiti. Na sklonku 90. rokov minulého storočia sa presunuli naspäť na Slovensko, odkiaľ k nám prišiel v tom čase prvý vyslaný kňaz Jozef Menuš a po ňom v roku 2002 kňaz Juraj Kopanický, ktorý je s nami už 12 rokov," priblížil pre TASR dejiny spomínanej rímskokatolíckej farnosti jej člen Jozef Starosta. Zmienený rodák z Bánoviec nad Bebravou žije v krajine javorového listu so svojou rodinou už takmer tri desaťročia.

Založenie farnosti v New Westminsteri podporili podľa jeho slov v začiatkoch mnohí emigranti zo Slovenska. Starosta sa zaoberá mapovaním ich životných príbehov, ktoré zvykne uverejňovať v časopise Slovo z Britskej Kolumbie. Je jeho vydavateľom i šéfredaktorom. Vlani napríklad priniesol článok o dnes už nebohom Jozefovi Otrošinovi, rodákovi zo Sečovskej Polianky (okres Vranov nad Topľou). Po svojom príchode do Kanady na sklonku 20. rokov ho najprv živila práca drevorubača, neskôr sa presadil ako pestovateľ fazule.

"Stál aktívne pri zrode farnosti, bol zároveň veľmi činný v slovenských spolkoch," podotkol Starosta s tým, že jeho dcéra je dodnes súčasťou farskej "rodiny" vo Vancouveri. 

Farnosť sv. Cyrila a Metoda, ku ktorej patrí okrem kostolíka aj budova fary a vedľa stojaca spoločenská sála, je strediskom komunity ľudí so slovenskými koreňmi už vyše 50 rokov. Prichádzajú sem za modlitbou, ale aj oslavovať významné udalosti v ich živote, akými sú svadby, krstiny či oslavy jubileí. Chrámové bohoslužby sa tu konajú okrem slovenčiny aj v anglickom jazyku. "K farnosti sa hlási približne 80 rodín, čo je asi 240 ľudí. Dvadsať percent z nich ale nemá slovenský pôvod. Náš kostol si totiž obľúbila aj miestna filipínska komunita," ozrejmuje Jozef Starosta.

Malá farnosť s jednoduchým kostolíkom je podľa neho "živá a čulá", neobáva sa preto o jej ďalšiu existenciu. 

"V laviciach kostola sedáva stále dosť detí, takže to nie je vymierajúca farnosť, práve naopak." 

Funguje pri nej zároveň cirkevný zbor a tanečno-spevácky súbor Slávik, ktorý šíri v zámorí prvky tradičnej ľudovej kultúry zo Slovenska. "Určite je ale čo zlepšovať. Naša farnosť napríklad volá po tom, aby sa stala do budúcna akýmsi centrom pre ľudí prichádzajúcih zo Slovenska, kde by mohli nájsť pomoc, a to nielen duchovnú, ale aj morálnu či pri hľadaní zamestnania. Chceme tu zároveň organizovať duchovné večery a ďalšie vzdelávacie aktivity," uzavrel Starosta.