Politici oklamali Slovákov, kontrola ich financií sa nekoná

„Pre mňa je to potvrdenie toho, že politici nie sú úplne rovní ostatným občanom, že sú niečo nad zákon,“ uviedol dnes pred novinármi riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.

Politici podľa jeho slov na jednej strane vyzývajú ľudí na platenie daní a k boju proti daňovým podvodom, na druhej strane podpíšu niečo, čo nesplnia a nič sa nedeje. „Ako sa má cítiť občan?“ poznamenal Šípoš.

Viac ako rok po kauze Gorila tak napriek sľubom ostáva podľa neho systém financovania politikov bez nezávislej kontroly, vykazujú sa len niektoré výdavky a voľby starostov či predsedov krajov sú bez akejkoľvek regulácie finančných tokov.
Voľby na Slovensku

Šéf Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Ctibor Košťál pripomenul, počas nasledujúcich dvoch rokov bude na Slovensku štvoro volieb – župné, prezidentské, európske a komunálne. „Ročná nečinnosť strán znamená, že župné a prezidentské voľby s veľkou pravdepodobnosťou prebehnú bez toho, aby verejnosť dostatočne poznala pozadie financovania kandidátov,“ zdôraznil.

Strany pred rokom sľúbili sprísniť pravidlá

Politické strany sa pred voľbami zaviazali, že do roka od nástupu nového parlamentu sprísnia pravidlá financovania. Pod záväzok sa podpísali Smer-SD, KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS, SaS, OĽaNO, SMK a 99%.

Ak by politici sľuby naplnili, mala by sa kontrola príjmov a výdavkov strán presunúť z Národnej rady SR a ministerstva financií na nestranný kontrolný orgán, ktorý by vyžadoval ich deklarovanie nielen od strán, ale aj od kandidátov, a to vrátane lokálnych volieb.

Strany by mali tiež sprísniť dozor nad politickými výdavkami tretích osôb, či zvýšiť sankcie za porušenia zákona. Rozšíriť by sa mali majetkové priznania.
Čiastočné plnenie záväzku podľa Šípoša predstavuje zámer dvoch nezaradených poslancov Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí v novembri 2012 predložili do parlamentu návrh deklarovať bezodplatné plnenia a naviazať štátne dotácie na súkromné dary stranám, v čom ich podporili aj poslanci za OĽaNO, novela však neprešla.

Pred mesiacom kontaktovali TIS s návrhom na zvýšenie kontroly financovania strán predstavitelia Ľudovej platformy, novelu však do parlamentu nepredložili.

Vládny Smer-SD s organizáciami nekomunikoval, pred mesiacom im generálny tajomník strany a minister práce Ján Richter, ktorý záväzok pred voľbami za Smer-SD podpísal, na ich podnet odpovedal, že doteraz pracovali na novele zákona o verejnom obstarávaní. Minister vnútra Robert Kaliňák sa pred časom vyslovil, že na zefektívnení financovania strán bude rezort pracovať, doteraz sa k tomu nedostal pre inú prácu.

Šípoš nepredloženie akéhokoľvek zákona považuje za prekvapivé aj preto, že za minulej vlády sa chystal takýto návrh a nebolo treba začínať úplne od začiatku. „Zákon nie je ťažký, nie je ultra zložité ho napísať. Chýba skôr politická vôľa,“ uzavrel.
Ľudová platforma chce rokovať s Ficom

Strany Ľudovej platformy (SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd) budú v najbližších týždňoch iniciovať stretnutie s predstaviteľmi vládneho Smeru-SD, na ktorom by diskutovali o návrhu na sprísnenie kontroly financovania politických strán. "Venovali sme tomu veľa času a úsilia, nechceme to riešiť len formálne," uviedol dnes pre agentúru SITA poslanec za Most-Híd Gábor Gál.

Gál za subjekty Ľudovej platformy paragrafovo spracoval návrh zákona na sprísnenie kontroly financovania strán.

"Jediná banálna vec sa stala, že mi odišiel počítač," poznamenal na margo toho, že tri opozičné subjekty návrh stále nepredložili do národnej rady, hoci svoje predstavy o kontrole prezentovali už v druhej polovici februára.

Kontrola financovania strán podľa opozície musí byť efektívnejšia a zákon musí byť vykonateľný. Kontrolu nad financovaním by preto zverili Najvyššiemu kontrolnému úradu (NKÚ).

Ľudová platforma tiež navrhuje vytvorenie volebného fondu pre strany a jednotlivcov, v ktorom by sa sústredili peňažné i nepeňažné dary alebo služby od tretích osôb. Informácie by sa zverejňovali na webe. „Je potrebné, aby strany mohli financovať kampaň výlučne len z osobitného účtu – volebného fondu, ktorý by podliehal osobitnej kontrole,“ povedal Gál.

Dar pre stranu musí byť podľa neho identifikovateľný, aby aj verejnosť dokázala posúdiť, v akej výške je dar. Ambíciou je podľa Gála vytlačiť sivú ekonomiku zo strán, a teda, ak by strany aj prijali čierne peniaze, nedokázali by ich použiť. Ak niekto poruší zásady financovania, sankcie musia byť podľa Gála reálne. Netrestali by sa len strany, ale aj jednotliví kandidáti. „Išlo by nielen o finančné sankcie. Najprísnejšou sankciou by bolo zrušenie politickej strany,“ povedal s tým, že zostalo niekoľko otvorených otázok, napríklad podnikanie strany alebo prenájom straníckych kancelárií poslancom strany.
Minister vnútra priznáva meškanie

Korupcia podľa predsedu KDH Jána Figeľa oslabuje každú demokraciu. Oslabuje vymožiteľnosť práva a má aj etické dopady, preto je potrebné sprísniť kontroly financovania strán.

Minister vnútra Robert Kaliňák priznáva meškanie s návrhmi, týkajúcimi sa kontroly politických subjektov. "Ale to hlavne preto, že sme nechceli pri zákone o verejnom obstarávaní skracovať lehotu," vysvetľoval Kaliňák s tým, že aj plán bol taký, že najprv pripravia zákon o verejnom obstarávaní.

Táto novela podľa neho výrazne zvýši transparentnosť a dohľad nad tými, ktorí by chceli v rámci verejného obstarávania špekulovať. Na predstavenie verejnosti čakajú teraz návrhy zákonov súvisiace so zjednotením volebných pravidiel a financovaním politických strán. "Ide to teraz do diskusie," konštatoval.