Chmelár: Musíme sa postaviť proti erózii hodnôt v televíziách

Budeme sa musieť postaviť čelom k deformácii hodnotového systému detí a mládeže, na ktorej majú výrazný podiel elektronické médiá. Na úvod dnešnej prvej medzinárodnej Konferencie Akadémie médií (KAM), ktorá sa týka vplyvu elektronických médií na formovanie hodnotového rebríčka detí a mládeže to uviedol rektor bratislavskej Akadémie médií Eduard Chmelár.

Chmelár vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil fakt, že médiá v súčasnosti opúšťajú svoju pôvodnú funkciu."Už neodrážajú realitu, ale realitu spoluvytvárajú, rovnako ako vytvárajú vkus svojich divákov," povedal Chmelár. Upozornil na to, že na lacnosť, povrchnosť i agresívnosť, ktorá sa presadzuje v elektronických médiách a najmä v televíziách, upozorňujú už dávnejšie pedagógovia psychológovia i sociológovia. "Napriek tomu, ako je táto téma pertraktovaná v spoločnosti, sa však mediálni experti tejto téme doteraz dôkladne nevenovali,"pripomenul rektor Akadémie médií. Úlohou dnešnej konferencie je preto podľa jeho názoru zaoberať sa otázkami, kam môže súčasný trend až zájsť a ako sa mu možno brániť. Chmelár v tejto súvislosti pripomenul, že deformácia hodnotového systému vplýva na inteligenčnú úroveň spoločnosti. "Naša generácia hlúpne, dnešní mladí ľudia toho vedia v sumáre oveľa menej ako predchádzajúce generácie," dodal Chmelár.

Prorektor Akadémie médií Peter Nižňanský pripomenul, že trend deformácie hodnotového systému v televíziách nastal už na začiatku 90-tych rokov, z akejsi potreby doplniť deficit západného sveta západnej kultúry, ktorá bola dovtedy nedostupná. "Výsledkom bolo však aj to, že sa k nám dostávali plytké až balastné programy, ktoré vytlačili dovtedy veľmi kvalitné relácie pre deti a mládež," pripomenul Nižňanský.

"Žiaľ, ukazuje sa, že deti, ktoré na takýchto povrchných programoch vyrastali, vyhľadávajú rovnako plytký, často úbohý až vulgárny formát aj v dospelosti," zdôraznil. Výsledkom podľa Nižňanského je, že v kombinácii so súčasným sociálnym napätím a nedostatkom vzdelania v oblasti etiky a estetiky, sa vplyvom takejto televíznej reality stávajú ľudia povrchní, agresívni. "Navyše majúci pocit, že nezáleží na vzdelaní a úsilí v práci, ale na tom, ako nájsť najjednoduchšiu cestu k úspechu," povedal. A práve tento jav by mali vnímať podľa Nižňanského budúci manažéri, marketingoví špecialisti či mediálni analytici, ktorí budú ovplyvňovať programovú službu v televíziách.

Kvalitu ľudí, vstupujúcich do mediálneho prostredia ako kľúčový fakt zdôraznila vo svojom diskusnom príspevku aj personálna manažérka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Bernardína Borsíková. "Ak chceme riešiť problém hodnotového marazmu spoločnosti, na ktorom majú médiá vplyv, budeme sa musieť zaoberať aj mocou, ktorú majú ľudia v médiách," uviedla Borsíková. Riešenie nastoleného problému vidí v tom, aby do médií vstupovali ľudia, ktorí majú na to nielen vedomostné dispozície, ale aj osobnostné kvality.

Na konferencii dnes popoludní vystúpia aj zástupcovia Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe, pracovníci Výskumného ústavu detskej psychológie i parapsychológie a zástupcovia slovenských elektronických médií.