Brusel zmenil Slovensku odhad, ekonomika porastie rýchlejšie

Vyplýva to z nových jesenných makroekonomických prognóz Európskej komisie, podľa ktorých by hospodársky rast Slovenska v tomto roku mal dosiahnuť 2,4 percenta. Svoje očakávania z jari tak Brusel navýšil o 0,2 percentuálneho bodu.

Súkromná spotreba sa oživuje po troch rokoch neustáleho poklesu

Prognózu rastu slovenskej ekonomiky na budúci rok však naopak znížil o 0,6 percentuálneho bodu na 2,5 percenta. Komisia pridala aj predikciu na rok 2016, kedy by malo slovenské hospodárstvo stúpnuť o 3,3 percenta.

"Hlavným prispievateľom rastu sa stal domáci dopyt a očakáva sa, že podobný vývoj pretrvá aj počas celého horizontu prognózy," píše sa v materiáli Európskej komisie.

Ten konštatuje, že súkromná spotreba na Slovensku sa oživuje po troch rokoch neustáleho poklesu. Očakáva pritom, že spotreba domácností by mala rásť aj v rokoch 2015 a 2016 vzhľadom na zlepšovanie podmienok na trhu práce. Pozitívne správy priniesli aj technologické investície, ku ktorým sa v druhom kvartáli pridali aj investície v stavebníctve, čo podľa Bruselu naznačuje širšie oživovanie ekonomiky.

Miera nezamestnanosti by mala klesnúť

V nadväznosti na zvýšenú hospodársku aktivitu by sa mali postupne vylepšovať aj čísla na trhu práce. Komisia predpokladá, že miera nezamestnanosti v tomto roku klesne o 0,8 percentuálneho bodu na 13,4 percenta, v roku 2015 na 12,8 percenta a v roku 2016 na 12,1 percenta.

Na druhej strane rast spotrebiteľských cien sa bude zotavovať len pomaly. V tomto roku komisia očakáva podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien ešte dokonca ich pokles o 0,1 percenta. Ceny by mali začať opäť postupne rásť v roku 2015 o 0,7 percenta a napokon v roku 2016 o 1,4 percenta. Podľa Bruselu za zastavením rastu cien v tomto roku stoja predovšetkým lacné energie a priemyselné výrobky. Tlak na spomaľovanie inflácie vyvolával aj pokračujúci pokles importovaných cien od tretieho štvrťroka 2013.

Slovensko by malo udržať dlh pod 55 percent

V rozpočtovej oblasti Brusel dôveruje slovenskej vláde, že udrží maastrichtský dlh pod hranicou 55 percent hrubého domáceho produktu. V tomto roku predpokladá pokles dlhu oproti vlaňajším 54,6 percenta hrubého domáceho produktu na 54,1 percenta výkonu ekonomiky najmä vďaka zníženiu hotovostných rezerv.

V nasledujúcom roku by mal dlh skončiť tesne pod hranicou 55 percent na úrovni 54,9 percenta hrubého domáceho produktu. Pod uvedenou hranicou by ho mala pomôcť udržať aj avizovaná injekcia do zníženia dlhu z očakávaných privatizačných príjmov. V roku 2016 predpovedá komisia Slovensku verejný dlh na úrovni 54,7 percenta hrubého domáceho produktu.

Deficit verejných financií by sa pritom mal v tomto roku dostať z vlaňajších 2,6 percenta výkonu ekonomiky na 3 percenta. O rok neskôr by mal byť schodok nižší a opäť na úrovni 2,6 percenta hrubého domáceho produktu, najmä vďaka zvyšovaniu daňových príjmov aj cez zmeny v odpisoch a ďalšie zmeny v zákone o dani z príjmov. V roku 2016 Brusel očakáva ďalší pokles schodku slovenských verejných financií na 2,3 percenta hrubého domáceho produktu.