Uplynulo štvrťstoročie od Nežnej revolúcie

Prívlastky nežná alebo zamatová nesie revolúcia, ktorá priniesla v období od 17. novembra 1989 do 29. decembra 1989 pád komunistického systému v Československu. V pondelok 17. novembra si pripomíname 25. výročie jej začiatku.

Zmenám posledných mesiacov roka 1989 v socialistickom Československu predchádzali mnohé vystúpenia a protesty občanov proti komunistickému režimu a súviseli tiež so situáciou v okolitých krajinách sovietskeho bloku, na ktoré vplývala Gorbačovova reformná politika.

Demokratizačné zmeny v Poľsku, v Maďarsku, v Rumunsku a tiež pád Berlínskeho múru a odstúpenie vlády vo východnom Nemecku spôsobili, že Československo ostalo poslednou komunistickou krajinou v strednej Európe.

Lavínu spustili študenti, podporila ich verejnosť

Udalosti novembra 1989 naštartovali študenti. V Bratislave sa podvečer 16. novembra 1989 zhromaždili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a pred ministerstvom školstva hovorili o potrebe demokratizácie školstva.

Veľkú demonštráciu pripomínajúcu 50. výročie zatvorenia českých vysokých škôl nacistami pripravili študenti v Prahe a jej brutálne potlačenie na Národní třídě, keď policajti študentov bili obuškami a zatýkali ich, vyvolalo medzinárodné rozhorčenie a vyburcovalo českú a slovenskú spoločnosť.

Na obranu študentov sa postavili umelci a široká verejnosť. Začali sa formovať občianske hnutia a združenia, v Čechách vzniklo Občanské fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu, ktoré boli prvé roky po páde komunizmu aj vládnymi stranami.

Nasledujúce novembrové dni po zásahu na pražskej Národní třídě vstúpili študenti do okupačného štrajku a na demonštráciách žiadali utvorenie vyšetrovacej komisie na prešetrenie pražských udalostí. K študentom sa v celej ČSSR v novembri na státisícových manifestáciách pridali aj ďalší občania. 24. novembra 1989 odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka Ústredného výboru (ÚV) KSČ.

Odporúčame:

Slováci zabúdajú na to, kto boli lídri novembrovej revolúcie

Cirkev vyzýva ľudí, aby nezabúdali na obete komunizmu

Novembrové udalosti vnímame menej pozitívne, ukázal prieskum

So slobodou nevieme nakladať, tvrdí aktér novembra '89

V Bratislave stále chýba centrálny pamätník k novembru '89

Psychiater: Štvrťstoročie od novembra ´89 strácame hodnoty

Slováci si od nežnej revolúcie polepšili, rástli im aj platy

Prvé slobodné voľby sa konali v júni 1990

Dvojhodinový generálny štrajk v celom Československu 27. novembra 1989 potvrdil vôľu občanov skoncovať s vládou jednej strany a o dva dni na to Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a štáte.

Revolučné udalosti vyústili 7. decembra 1989 do rezignácie federálnej vlády a 10. decembra 1989 vymenoval prezident ČSSR Gustáv Husák novú vládu národného porozumenia, v ktorej bolo desať komunistických a jedenásť nekomunistických ministrov, jej predsedom sa stal Marián Čalfa. Gustáv Husák podal v ten istý deň demisiu.

28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

Prvé slobodné parlamentné voľby sa konali v júni 1990.

Chronológia udalostí novembra 1989

16. novembra 1989
Konalo sa zhromaždenie bratislavských študentov v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. Z Mierového námestia sa sprievod pohol smerom k ministerstvu školstva. S jeho predstaviteľmi hovorili študenti o potrebe demokratizácie školstva.

17. novembra 1989
Brutálny zásah polície proti demonštrácii študentov na pražskej Národní třídě. Demonštrácia bola uctením pamiatky študenta Jana Opletala, ktorého zavraždili nacisti v roku 1939, a surový zásah polície zmobilizoval celú československú spoločnosť. Po demonštrácii sa študenti stretli s pražskými divadelníkmi.

18. novembra 1989
Na fakultách rokovali študenti vysokých škôl o ďalšom postupe. Žiadali dôkladné vyšetrenie brutálneho zásahu polície na Národní třídě.

19. novembra 1989
V Prahe vzniklo Občanské fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN) ako hlavné opozičné organizácie.

20. novembra 1989
Začala sa séria demonštrácií na námestiach miest v Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave.
Študenti začali protestný štrajk. Pridali sa k nim pražské divadlá a postupne i mimopražské súbory vrátane bratislavských. Študenti vysokých škôl požadovali odstúpenie vládnych a straníckych predstaviteľov a zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti.

21. novembra 1989
Predseda vlády Ladislav Adamec začal rozhovory s opozíciou.

24. novembra 1989
Odstúpil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) na čele s Milošom Jakešom. Generálnym tajomníkom strany sa stal Karel Urbánek.

25. novembra 1989
Uskutočnil sa mohutný míting v Prahe na Letnej.

26. novembra 1989
Ladislav Adamec sa stretol s hlavným predstaviteľom opozície Václavom Havlom.

27. novembra 1989
Dvojhodinový generálny štrajk v celom Československu potvrdil vôľu občanov skoncovať s vládou jednej strany.

29. novembra 1989
Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a štáte.

začiatok decembra 1989
Začalo sa rúcanie železnej opony, drôtených zátarás okolo Československa.

10. decembra 1989
Vláda Ladislava Adamca odstúpila a vznikla nová Vláda národného porozumenia, ktorú viedol Marián Čalfa. V tento deň tiež odstúpil z funkcie prezidenta ČSSR Gustáv Husák.

28. decembra 1989
Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za predsedu Alexandra Dubčeka.

29. decembra 1989
Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za nového prezidenta republiky Václava Havla. Rozhodlo tiež, že v júni 1990 budú v Československu slobodné a demokratické voľby.