Video: Unikátna misia. Vesmírna sonda pristáva na tajomnej kométe

Sonda Rosetta putovala vesmírom vyše desať rokov, kým dorazila k svojmu cieľu, kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Tak, ako kedysi kamenná Rosettská doska pomohla odhaliť dávne dejiny starovekej egyptskej ríše, zámerom sondy je poodhaliť tajomstvá vzniku Slnečnej sústavy, nášho domova v Galaxii.

Jej "výskumný arzenál" pozostáva z 21 vedeckých aparatúr. Jedenásť je inštalovaných na hlavnej sonde, ktorá kométu sleduje z blízkej orbity, ďalších desať je na pristávacom module Philae. Ten, ako prvý objekt vytvorený človekom, už v stredu pristane na jadre tajomnej kométy.

• Video s animáciou pristátia robotického modulu:

Stavebný materiál komét má miliardy rokov

Kométy v Slnečnej sústave sú považované za prastaré fosílie alebo časové schránky, ktoré v nezmenenej podobe uchovávajú pôvodný stavebný materiál od čias jej vzniku pred 4,6 miliardami rokov. Vtedy sa na tvorbu Slnka a planét nespotreboval všetok materiál, jeho časť dodnes zotrváva v zmrznutom stave na vzdialenej periférii Slnečnej sústavy. Odtiaľ sa občas po narušení krehkej rovnováhy niektorý zmrznutý objekt vyberie do vnútra Slnečnej sústavy, kde po zahriatí Slnkom uvoľňuje plyny, vodnú paru a prachové častice tvoriace charakteristickú kómu kométy. Tá je zasa unášaná slnečným vetrom smerom od Slnka, čím kométa získava svoj typický chvost.

Rosseta odhalila fascinujúci nepoznaný svet

Rosetta bola konštruovaná Európskou kozmickou agentúrou ESA ešte na prelome tisícročí, na svoju dlhú púť sa vybrala v marci 2004 a ku kométe napokon doletela v auguste tohto roku. Od svojho ukotvenia na orbite okolo kométy posiela na Zem fascinujúce obrazy nepoznaného zmrznutého sveta a pripravuje sa na kritický okamih vyslania pristávacieho modulu na jej povrch. Miesto pristátia bolo vybrané na základe mnohých technických aj vedeckých kritérií, k historickej udalosti dôjde v stredu 12. novembra. 

• Astronaut vo videu predvádza náročnosť vypustenia modulu do jadra kométy:

Slovenskí vedci sú pri tom

K zostrojeniu sondy Rosetta prispela aj Slovenská akadémia vied. Jej košický Ústav experimentálnej fyziky sa podieľal na konštrukcii jedného z kľúčových systémov sondy v rámci medzinárodnej spolupráce s partnerským Laboratóriom kozmických technológií STIL v Írsku. „Elektronický servisný systém ESS je interfejsom medzi orbitálnym komplexom a pristávacím modulom Philae,“ hovorí Ján Baláž, vedecký pracovník Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV. 

Ján Baláž počas dvoch rokov striedavo pracoval na jeho realizácii v írskych aj košických laboratóriách. "ESS je kritická časť sondy, keďže cez neho prebieha všetka komunikácia medzi modulom Philae a orbiterom. Na jeho kvalite si ESA ozaj dala záležať, na konštrukciu sme museli použiť len komponenty s tými najlepšími kozmickými certifikátmi. Kvalifikáciu som si musel zlepšiť aj ja a získať nutné certifikáty v školiacom stredisku ESA. Certifikovať sa museli aj superčisté priestory laboratória STIL, kde prebiehala finalizácia systému pod dozorom inšpektorov ESA. Navyše je systém ESS stopercentne zálohovaný, ide o dva identické prístroje v jednom boxe."

Vedcom zo SAV otvorilo dvere ich dobré meno

„Ústav experimentálnej fyziky SAV sme k prácam na Rosette pozvali na základe veľmi dobrých skúseností z viacerých spoločných vesmírnych misií,“ odkázala z Írska profesorka Susan McKenna-Lawlor, riaditeľka laboratória STIL a pripomenula, že "s vedcami z ÚEF SAV sme dosiahli v oblasti kozmického výskumu a technológií viacero úspechov". Podľa jej slov to otvrdzuje celý rad spoločných vedeckých prác. "Preto keď sme v roku 2000 potrebovali kvôli náročným prácam na Rosette rozšíriť náš pracovný tím, voľba padla jednoznačne na ÚEF SAV,“ doplnila profesorka. Susan McKenna-Lawlor nie je vo výskume komét žiadnym nováčikom, už v roku 1986 koordinovala írsku účasť v missii Giotto ku Halleyho kométe. Za príkladnú medzinárodnú spoluprácu v kozmickom výskume jej Slovenská akadémia vied udelila v roku 2005 Medzinárodnú cenu SAV.