Cirkev vyzýva ľudí, aby nezabúdali na obete komunizmu

Cirkev je s odstupom času vďačná

"Pri pohľade do minulosti cítime vďačnosť a úctu voči osobnostiam, ktoré odhaľovali pravdu a prebúdzali v ľuďoch nádej na život v slobode. Hrdinskí biskupi, kňazi a laici, ktorí najmä v pohnutých päťdesiatych rokoch s odvahou vzdorovali nastupujúcemu režimu. Boli to tisíce známych i neznámych kňazov a laikov, ktorí svojou osobnou angažovanosťou prispeli k pádu komunistickej ideológie," uvádza sa vo vyhlásení KBS k výročiu nežnej revolúcie.

Biskupi pripomenuli, že nežná revolúcia na Slovensku sa začala sviečkovou manifestáciou 25. marca 1988. "Dvadsiate piate výročie nežnej revolúcie je pre nás dôkazom, že dobro je vždy silnejšie ako zlo. Vďaka mnohým odvážnym ľuďom sa toto zlo pred štvrťstoročím skončilo," zdôraznili.

S odstupom času je cirkev vďačná za všetky pozitívne zmeny, ktoré sa v našej spoločnosti uskutočnili. "Žijeme v slobodnej krajine, kde môžeme slobodne vyznávať svoju vieru, sme neoddeliteľnou súčasťou európskeho integračného procesu. Našimi najväčšími výzvami sú obrana základných ľudských hodnôt, rodinná politika, demografická otázka, budovanie sociálne trhového štátu a obnova dôvery vo verejné inštitúcie," konštatovali biskupi s tým, že pozývajú všetkých verejných činiteľov i občanov, aby spoločne budovali krajinu, v ktorej budeme môcť žiť dôstojný život.

Súvisiace:

Novembrové udalosti vnímame menej pozitívne, ukázal prieskum

So slobodou nevieme nakladať, tvrdí aktér novembra '89

V Bratislave stále chýba centrálny pamätník k novembru '89

Psychiater: Štvrťstoročie od novembra ´89 strácame hodnoty

Slováci si od nežnej revolúcie polepšili, rástli im aj platy

Pre rehole po novembri 1989 nastalo nové obdobie

Od roku 1950 totiž rehoľníci museli žiť v tajnosti, keď komunistický režim rehole zlikvidoval. Jezuitský kňaz Ladislav Csontos by však dobu, ktorú prežil, nemenil. "Treba žiť naplno, keď žijeme. Žili sme prekrásnu dobu. Je to vec vnútornej a vonkajšej slobody. Vnútorne som bol slobodný aj vtedy. Sloboda je úžasný dar, aby človek mohol rozvinúť seba samého. Každá sloboda je ponukou a záväzkom rozvinúť svoju osobnosť. To sa môže urobiť len v láske darovaním sa. Zasvätený život je úplné darovanie sa Ježišovi Kristovi. To bolo možné aj pred rokom 1950, aj po roku 1950," povedal pre agentúru SITA.

Podľa Csontosa nepriateľom Cirkvi nikdy neprekážali tí, ktorí boli ochotní robiť kompromisy. "Spôsob rehoľného života bol znamením vernosti Ježišovi Kristovi pre kňazov a veriacich. Rehoľný život je totiž spôsobom zasvätenia sa Bohu bezo zvyšku. Takáto bezvýhradná oddanosť Bohu vyjadrená sľubmi podľa troch evanjeliových rád poslušnosti, chudoby a čistoty je veľmi dôležitým znamením Cirkvi," zdôraznil.

Toto podľa neho totalitné režimy strpieť nemôžu. "Nemôžu strpieť ideového konkurenta. Totalitný režim si totiž robil nárok na celého človeka, aj na jeho zmýšľanie. Vyžadovali od učiteľov, aby sa zriekli viery. Tento totalitný tlak chcel vyhnať náboženstvo zo života spoločnosti. V tejto zvrátenej ideológii možno vidieť dôvod nezmyselných prenasledovaní," konštatoval jezuita Csontos.

Pre formáciu rehoľníkov bolo každé obdobie iné

Na vysokej škole v Bratislave Csontos získal kontakt na vysokoškolské spoločenstvá. "Pán kaplán ma poslal za jezuitom Alojzom Šaturom. Zoznámil som sa s Vladimírom Juklom a Silvestrom Krčmérym, ktorí ma vtiahli do štruktúry vysokoškolských spoločenstiev. Išiel som na prvé duchovné cvičenia," povedal s tým, že cez spoločenstvá vysokoškolákov sa zoznámil s biskupom Korcom, dominikánmi, verbistami, saleziánmi. Najviac mal spojenie so spoločenstvom Fatima.