Na vesmírnej sonde Rosetta pracoval Slovák v rukavičkách

Na konštrukcii komunikačného systému medzi sondou Rosetta a robotickým modulom Philae, ktorý ako prvý objekt vytvorený človekom pristál na jadre kométy, sa podieľal aj samostatný vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach Ján Baláž.

"V rámci medzinárodnej spolupráce s partnerským Laboratóriom kozmických technológií STIL v Írsku som sa podieľal na konštrukcii malej časti sondy Rosetta, ktorá mala na starosti oddelenie robotického modulu a komunikáciu s modulom po pristátí na kométe. Som rád, že sa všetko podarilo a tá časť, na ktorej som robil, fungovala bezchybne," povedal Baláž počas utorňajšej prednášky v Košiciach.

Ako poznamenal, keďže Slovensko nie členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), vedci zo Slovenska sa na projektoch podieľajú v rámci spolupráce s inými členskými krajinami.

Kládli dôraz na kvalitu súčiastok

Špecifikom tejto práce bola podľa Baláža skutočnosť, že sonda letela vesmírom ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko vyše desať rokov a kozmické prostredie je mimoriadne nehostinné, pričom hrozí poškodenie systémov vibráciami pri štarte, extrémnymi teplotami i kozmickým žiarením.

Kládli sa preto mimoriadne vysoké nároky na kvalitu všetkých súčiastok a častí, aby spoľahlivo fungovali aj po desiatich rokoch.

"Podieľali sme sa na konštrukcii elektronického servisného systému (ESS), ktorý je interfejsom medzi orbitálnym komplexom a pristávacím modulom Philae. ESS je kritická časť sondy, keďže cez neho prebieha celá komunikácia medzi modulom Philae a orbiterom. Na jeho kvalite si Európska vesmírna agentúra dala veľmi záležať, na konštrukciu sme museli použiť len komponenty s najlepšími kozmickými certifikátmi," prezradil Baláž s tým, že aj on si musel zlepšiť kvalifikáciu a získať nutné certifikáty v školiacom stredisku ESA.

Podieľa sa na niekoľkých misiách súčasne

Certifikovať sa museli aj superčisté priestory laboratória STIL, kde systém finalizovali pod dozorom inšpektorov ESA.

"Používali sa špeciálne testované komponenty z elektroniky, pričom hodnota niektorých sa pohybovala v tisícoch dolároch za kus. Napríklad pamäťový modul stál okolo 12-tisíc dolárov, procesor okolo 6000 dolárov, obyčajné relé stojí pár centov, v našom prípade stálo 300 dolárov. Extrémne nároky boli aj na kvalitu montáže, keď v konečnej fáze som musel pracovať v špeciálnom odeve a v rukaviciach," priblížil Baláž, ktorý postavil dve takéto identické jednotky.

Ako ďalej uviedol, zostrojenie systému na komunikáciu pre Rosettu bolo v jeho práci skôr výnimkou. "Aj v súčasnosti sa podieľame na niekoľkých misiách. U nás sa to vždy prekrýva a robíme na viacerých veciach súbežne. Napríklad robíme na misii na Merkúr, na Jupiter. Hore na orbite máme niektoré ďalšie funkčné zariadenia. Ide napríklad o vedecké prístroje na skúmanie kozmického žiarenia," spresnil.

Oddelenie kozmickej fyziky, ktoré je súčasťou Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, sa dosiaľ zúčastnilo na vývoji experimentálnych vedeckých aparatúr, ktoré boli umiestnené na 14 družiciach, dvoch kozmických sondách a dvoch suborbitálnych raketách.