TIS je nespokojná s návrhom zákona o schránkových firmách

"Pri predloženom vládnom návrhu zákona zaráža neprítomnosť akejkoľvek analýzy, o aký veľký problém vlastne ide. Pritom obstarávatelia musia povinne nahlasovať množstvo dát už teraz, a v kombinácii s Obchodným registrom sa dá o víťazoch tendrov mnoho zistiť," uviedol šéf TIS Gabriel Šípoš.

Odporúčame:

Zákon o verejnom obstarávaní nerieši problém, tvrdí Beblavý

TIS si myslí, že víťazov z daňových rajov je málo

Podľa analýzy TIS až 85 percent objemu verejných zákaziek ide majiteľom do piatich krajín, a to na Slovensko, do Českej republiky, Rakúska, Francúzska a do Nemecka. "Za posledných päť rokov získali firmy s majiteľmi z daňových rajov len 1,5 percenta alebo necelú pol miliardu celého objemu tendrov na Slovensku," dodal Šípoš, podľa ktorého ostatné roky organizácia pozoruje mierny nárast trendu víťazov z daňových rajov.

"Za vlády Ivety Radičovej podiel dosiahol 1,8 percenta objemu verejných zákaziek, za druhej vlády Roberta Fica už 2,3 percenta. Napriek tomu ide v pomere k minutým peniazom stále o okrajovú záležitosť," doplnil Šípoš.

Podľa zistení TIS víťazov z daňových rajov je málo. Ide za päť rokov spolu o 80 firiem, z ktorých však polovica sú pobočky globálnych firiem so známymi vlastníkmi. "Viac ako tretinu z tohto objemu zákaziek navyše tvorí len jedna spoločnosť Medical Group. Potenciálnych schránkových výhercov s prepojením na daňové raje je len hŕstka, odhadom do desať," uviedol Šípoš.

Podľa TIS vyhrávali aj firmy založené po začatí súťaže

Z pohľadu krajín tvorí Cyprus celú polovicu objemu peňazí z tendrov, ktoré smerujú do daňových rajov, nasledujú Belize (pätina), Švajčiarsko (sedmina) a britské Panenské ostrovy (sedem percent). "Víťazi s majiteľmi zo skúmaných krajín víťazia najmä pri tendroch v zdravotníctve, potom pri finančných službách a v strojárstve," spresnil Šípoš.

TIS upozorňuje, že schránkové firmy nie sú nutne späté s krajinami označovanými za daňové raje. "Množstvo schránkových firiem funguje aj na Slovensku či v iných vyspelých krajinách so štandardným verejným registrom firiem, no oficiálne sú napísané na fiktívnych vlastníkov, takzvané biele kone. Jedným z indikátorov býva narýchlo založená firma krátko po začatí verejného obstarávania," konštatoval Šípoš.

Na Slovensku podľa zistení TIS za ostatných päť rokov pri jednom percente tendrov vyhrali firmy založené až po dátume ohlásenia obstarávania. Týka sa to viac ako 300 víťazných firiem.

Aliancia Fair-play tvrdí, že vládna novela zákona o verejnom obstarávaní je len trikom, ktorý má vyvolať dojem, že vláda problém rieši. Je to podľa organizácie nefunkčné riešenie, neodkryje skutočných vlastníkov či beneficientov ani nezabráni ryžovaniu schránkových firiem na tendroch.

"Tento návrh zákona postihne len zlomok všetkých prípadov. Firmy ukrývajúce tajomných a často mocných vlastníkov či beneficientov posielajú za seba do súťaží iných alebo sa súťaží zúčastňujú ako subdodávatelia," uviedla Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play.

Organizácia preto vyzýva vládu a parlament, aby priniesli skutočné riešenia, ktoré zabezpečia ochranu verejných peňazí pred predraženými tendrami a odkryjú tých, čo sa skrývajú za firmami profitujúcimi z verejných peňazí.