Ústavný právnik: Referendum o rodine by sa nemalo konať

"Rozhodnutie ÚS jednoznačne potvrdilo naše stanovisko, že právo párov rovnakého pohlavia na zákonnú ochranu, či sa nazýva registrované partnerstvo alebo inak, je ľudské právo," povedal Weisenbacher. Doložil, že Slovensko musí rešpektovať svoje záväzky a medzinárodné ľudsko-právne dokumenty. "Jedna skupina ľudí nemôže odobrať práva inej, ani referendom. Je dobre, že ústavný súd to jasne rešpektuje, teraz by sa to však malo uviesť i do praxe," uviedla Alena Krempaská z ILP.

Súvisiace:

Kiska vyhlásil referendum o rodine, bude mať tri otázky

Aliancia zopakuje referendum o rodine, ak prvé nevyjde

Fico odporúča Slovákom, aby išli na referendum o rodine

Inštitút ľudských práv nazýva referendum o rodine nezmyslom

Podľa právnika nemali referendum vyhlásiť

Podľa ústavného právnika Eduarda Baránya by sa nemalo vôbec konať referendum, ktoré vyhlásil prezident Andrej Kiska na 7. februára budúceho roku. "Podľa môjho názoru všetky štyri otázky sa týkali ľudských práv a nemali byť vyhlásené v referende. Ústavný súd však rozhodol inak. Zrejme pri posudzovaní použil zužujúci výklad pri skúmaní referendových otázok," povedal Barány v stredu pre agentúru SITA.

Doložil, že ešte nemal čas si dôkladne preštudovať odôvodnenie nálezu ústavného súdu, ani odlišné stanoviská dvoch sudcov ústavného súdu, ktoré boli v utorok zverejnené, preto sa zatiaľ nevyjadrí.

Ústavný súd na svojej webovej stránke v utorok zverejnil nález týkajúci sa ústavnosti referendových otázok vrátane odôvodnenia, ako aj odlišných stanovísk dvoch sudcov ústavného súdu Ladislava Orosza a Lajosa Mészárosa. ÚS konštatoval, že tri zo štyroch referendových otázok nie sú v rozpore s ústavou a jedna je protiústavná, preto o nej nemožno hlasovať.

Sudca Mészáros nesúhlasí s väčšinou

ÚS rozhodol, že otázka - Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva neboli priznané osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? – nie je v súlade s ústavou.

S rozhodnutím väčšiny pléna sudcov ústavného súdu nesúhlasí sudca Lajos Mészáros, ktorý v odlišnom stanovisku uvádza, že nemôže mlčať, lebo v tomto prípade ide znova o charakter štátu. "Nemôžem mlčať, lebo znovu ide o charakter štátu. V ,hre' sú teda ľudské práva a základné slobody, ktorých ochrana je určujúcim znakom charakteru štátu. Ochrana základných práv a slobôd je pritom najprioritnejším poslaním sudcov ústavného súdu, ktorí skladajú možno jeden z najkrajších sľubov. Okrem iného sľubujú, že budú chrániť aj ,neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a občana'. Mojou službou je teda ochraňovať ľudské práva a základné slobody, a to nie selektívne, ale bez ohľadu na ich povahu, teda či ide o právo na život, osobnú či náboženskú slobodu, slobodu prejavu, ochranu vlastníctva či ľudskej dôstojnosti," uvádza v stanovisku Mészáros.

V rozpore s ústavou sú vraj aj ostatné otázky

Nesúhlasí s názorom väčšiny pléna, že tri otázky nie sú v rozpore s ústavou. Podľa neho vo všetkých troch prípadoch sa otázky dotýkajú základných práv a z tohto dôvodu by nemali byť predmetom referenda. Poukázal na to, že ústavný súd neskúmal, či sa referendum netýka zraniteľných menšín v otázkach súvisiacich s identitou a s podstatou jednotlivých základných práv a slobôd.

"Nie nepodobne postupuje ESĽP, keď rozhoduje, akú širokú mieru úvahy má dať jednotlivým štátom v rámci realizácie práv z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Miera úvahy sa zužuje, ak ide o zraniteľné menšiny, alebo ak ide o práva, ktoré chránia ľudskú identitu, a predmetom regulácie či zásahu sú tak otázky ľudskej identity," uvádza Mészáros.

V závere Mészáros zdôraznil, že konanie o návrhu prezidenta na rozhodnutie, či predmet referenda je v súlade s ústavou, bolo prvou možnosťou ústavného súdu nastaviť povahu tohto konania do budúcnosti, a to až tým spôsobom, aby nemohol byť referendami prekresľovaný ústavou daný charakter štátu, ale ani podoba demokracie, a v neposlednom rade, aby nemohol byť deformovaný citlivý koncept ľudských práv a základných slobôd.

Interpretácia ústavy vraj nie je dostatočne široká

Ladislav Orosz vo svojom odlišnom stanovisku vyjadruje názor, že interpretácia ústavy uplatnená v tomto prípade väčšinou pléna ústavného súdu nie je dostatočne široká, pretože implicitne nezahŕňa kľúčové východiská, na ktorých je ústavná úprava základných práv a slobôd v Slovenskej republike konštruovaná. "V tejto súvislosti mám na mysli najmä ústavné princípy, a to jednak zákaz diskriminácie, ale predovšetkým prirodzeno-právne poňatie základných práv a slobôd spočívajúce v uznaní, úcte a rešpekte k prirodzeným právam človeka ako právam, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné," hovorí Orosz.

Rovnako musia byť podľa jeho názoru súčasťou interpretačného prístupu ústavného súdu k príslušnej časti ústavy aj ďalšie ústavné princípy, ktoré tvoria materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je ústavný súd povinný chrániť v prvom rade. "Ústavný súd musí prostredníctvom a v rámci svojich právomocí zabraňovať takým jej zmenám, ktoré by viedli k zmene jej podstaty (identity)," uvádza Orosz.