Zákon o lobingu, ktorý navrhli figeľovci, zmietli zo stola

Zákon o lobingu podľa jedného z predkladateľov Pavla Hrušovského (KDH) zapadá do antikorupčnej politiky, ktorá by mala mať za cieľ stransparentniť kontakty najvyšších ústavných činiteľov so záujmovými skupinami alebo lobistami.

Súvisiace:

Slováci nebudú mať právom garantované miesta v škôlkach

Návrh mal definovať lobistov

Kresťanskí demokrati chceli zákonom definovať, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať. Návrh rovnako určuje pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň opisuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Stanovuje tiež sankcie za porušenie príslušných ustanovení.

Lobista podľa návrhu vykonáva lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovať by mohli u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí mal podľa návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.

Smerák Martvoň hovoril o negatívnych dopadoch

Zákon o lobingu by sa podľa poslanca za Smer-SD Antona Martvoňa mohol negatívne obrátiť proti bežným občanom, proti tripartite, proti sociálnym partnerom, profesijným komorám, proti cirkvi, ale aj proti mimovládnym neziskovým organizáciám.

"Na to, aby sa poslanci oboznamovali s problémami jednotlivých skupín obyvateľstva, netreba zákon o lobingu. Poslanci sú povinní sami chodiť medzi bežných ľudí a nie čakať v NR SR v kancelárii, kým ich osloví nejaký lobista s visačkou, ktorý sa už bude môcť nekontrolovane a voľne pohybovať po NR SR," konštatoval Martvoň. Výsledkom nových pravidiel podľa neho môže byť, že politici budú odkazovať občanov a mimovládne organizácie na oficiálnych lobistov a nebudú sa s nimi vôbec stretávať. "Príkladom takéhoto modelu je napr. Európsky parlament," vysvetlil.

Poslanci sa nestotožnili s návrhom novely zákona o energetike

Opozičným poslancom sa nepodarilo zmeniť zákon o energetike. Nezaradení poslanci Juraj Miškov a Martin Chren chceli v zákone zaviesť subjektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu na plynomeroch. Dodávateľ plynu by tak musel preukázať odberateľovi, že svojim konaním mu naozaj spôsobil škodu, a je teda povinný túto škodu, vrátane ušlého zisku, nahradiť. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním odberateľa by tak nebolo možné od odberateľa automaticky vymáhať úhradu škody spôsobenej na plynomery. Poslanci parlamentu ich návrh však neposunuli do druhého čítania.

"Cieľom tohto zákona bolo chrániť odberateľa, ktorý je dnes povinný, na základe objektívnej zodpovednosti, uhrádzať škodu, ktorú veľakrát nespôsobil. Toto konanie voči odberateľovi je krajne nespravodlivé," myslia si nezradení poslanci, podľa ktorých sa veľakrát stáva, že odberateľovi dodávateľ len oznámi, že mal poškodenú plombu na svojom plynomery, a je tak zodpovedný za neoprávnený odber plynu a musí zaplatiť škodu a ušlý zisk. "Odberateľ sa tak nemá ani možnosť presvedčiť, či k poškodeniu naozaj došlo, nehovoriac už o tom, kto toto poškodenie naozaj v skutočnosti zavinil. Preto by k vymáhaniu vyčíslenej škody a ušlého zisku malo dochádzať až potom, ako sa preukáže príčinná súvislosť medzi konaním odberateľa a zistenou škodou. Preto sme chceli zaviesť subjektívnu zodpovednosť," konštatovali poslanci.

Zmietli aj návrh o ochrane národnej bezpečnosti

Poslanci parlamentu nedali šancu ani ďalšiemu opozičnému návrhu o ochrane národnej bezpečnosti v oblasti zahraničných investícií. Návrh, ktorý do parlamentu predkladali nezradený poslanec Miroslav Beblavý a poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská, hovoril o tom, že pri predaji strategického majetku v oblasti obranyschopnosti a energetickej bezpečnosti musí byť potrebný súhlas vlády.

Kabinet sa mal pri vydaní stanoviska opierať o stanovisko Bezpečnostnej rady SR, ktorá mala zabezpečiť do 90 dní vypracovanie podkladu o bezpečnostných rizikách a výhodách pre Slovensko.

Podľa poslanca Beblavého bola inšpiráciou na vypracovanie návrhu zákona situácia v Slovenských elektrárňach, v ktorých chce spoločnosť Enel predať svoj podiel, pričom jedným z možných záujemcov o tento podiel je ruská spoločnosť Rosatom.