LGBTI: Situácia v spoločnosti je traumou pre mladých ľudí

"Jedným z najzávažnejších faktorov je práve okolie či spoločenská situácia, ktorá traumatizuje mladých LGBTI ľudí a má dopad na kvalitu ich života," vysvetlila. Diskusia posledných mesiacov sa viedla podľa jej slov v názorovej rovine, kto si čo o tejto komunite myslí, no málokto hovoril o tom, že to, o čom sa hovorí, vplýva na psychiku, zdravie a celú mentálnu rovinu ich života.

Súvisiace:

Fico odporúča Slovákom, aby išli na referendum o rodine

Aliancia zopakuje referendum o rodine, ak prvé nevyjde

Psychické následky homofóbie

Občianske združenia Queer Leaders Forum a TransFúzia na tento problém upozorňujú práve dnes, keď si svet pripomína Medzinárodný deň ľudských práv. Práve tieto združenia tvoria odborníci, ktorí sa s problémami ľudí z komunity denne stretávajú.

Queer Leaders Forum prevádzkuje Q-centrum, ktorého pracovníci pomáhajú LGBTI ľuďom túto traumu na základe spoločenskej diskusie prekonať. "LGBTI ľudia, ktorí prídu do nášho centra vyhľadať pomoc, majú často problémy vo vzťahu sami k sebe aj vo vzťahu k druhým ľuďom. Tieto problémy sú psychickými následkami homofóbie a transfóbie, s ktorou sa stretávajú od detstva," vysvetlila psychologička Katarína Franeková. Títo ľudia sa celý život stretávajú s predsudkami, odmietaním či dokonca so zneviditeľňovaním.

Súčasná klíma má podľa jej slov dopad na rôzne aspekty života, mladí zosobňujú to, čo vidia v médiách. Následne podľa jej slov vnímajú samých seba ako chybných, cítia sa byť vinní za to kým sú a myslia si, že ich správanie je od podstaty zlé. "Väčšina z nich verí, že im bude nejakým spôsobom ublížené alebo oni ublížia iným len tým, že existujú," poznamenala.

LGBTI ľudia často prežívajú úzkosti

LGBTI ľudia sa veľmi skoro naučia svoju sexualitu maskovať, resp. maskujú všetko, čo by naznačovalo, že sú LGBTI. Začínajú žiť mimo svojej osobnej integrity, čo má veľký dopad na ich psychiku. Prežívajú hlboký smútok a ľútosť z toho, že nie sú heterosexuálni, no aj z toho, že nemôžu žiť svoj život plnohodnotne a slobodne, pripomenula psychologička a doplnila, že často prežívajú strach či úzkosť. "Polarizácia spoločnosti, ktorá je momentálne nastavená, má negatívny dopad na kvalitu života. Preto treba spoločnosť scitlivovať a nie polarizovať," dodala Katarína Franeková.

Najmladšie dieťa, ktoré sa na ľudí v Q-centre obrátilo, malo 13 rokov. "Deti majú v sebe množstvo pocitov, ide o hanbu, stres či vinu, no nevedia sa ešte brániť pred negatívnymi spätnými väzbami," povedala novinárom sociálna pracovníčka Ľubica Vyšná. Doplnila, že mladí ľudia sa takisto obávajú, ako na to budú reagovať rodičia, pričom mnohokrát nemajú vo svojom okolí nikoho, komu by sa mohli zdôveriť.

Q-centrum sa snaží pomáhať

Boja sa, že by ich ľudia ľutovali, vysmievali sa im alebo by ich nebrali vážne, pripomenula. Veľa mladých túto situáciu podľa nej následne rieši fatálne, a to pokusom o samovraždu. "Ak aj k tomu nedôjde, často nad tým aspoň rozmýšľajú," dodala. Q-centrum sa preto snaží poskytovať LGBTI ľuďom priestor, kde môžu byť rešpektovaní, vypočutí a môžu byť sami sebou.

"Dúfame, že slovenská spoločnosť raz bude citlivejšia a bude myslieť aj na reálny dopad, ktorý môže mať diskusia v spoločnosti na život ľudí. Budeme sa preto snažiť poukazovať na to aj odbornými argumentmi a nielen názorovou diskusiou," povedala na záver Romana Schlesinger zo združenia Queer Leaders Forum.