Spotreba slovenského obyvateľa zaostáva za priemerom Únie

Informoval o tom vo štvrtok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Skutočná individuálna spotreba vyjadruje skutočne skonzumované tovary a služby bez ohľadu na to, či za nich platia domácnosti, vláda alebo neziskové organizácie.

Vysokú spotrebu majú aj Nemci či Rakušania

Na najlepších priečkach v skutočnej individuálnej spotrebe po Luxembursku nasledujú Nemecko a Rakúsko, kde je spotreba zhruba 20 percent nad priemerom EÚ. V Dánsku, Fínsku, Švédsku, Veľkej Británii, Holandsku, Belgicku a Francúzsku je individuálna spotreba 10 až 15 percent nad priemerom EÚ a v Taliansku sa rovná priemeru EÚ.

Slovensko je podľa skutočnej individuálnej spotreby spoločne s Českou republikou, Poľskom, Slovinskom a Litvou v skupine, v ktorej je spotreba o 20 až 30 percent menšia ako je priemer EÚ. Na Slovensku sa individuálna spotreba rovná 74 percent priemeru EÚ, v Českej republike je to tiež 74 percent priemeru, v Poľsku 75 percent, v Slovinsku 76 percent a v Litve 78 percent.

Slabšiu spotrebu ako Slovensko má i Maďarsko

Lepšie ako Slovensko sú na tom Írsko, Cyprus a Španielsko, kde je spotreba o 10 percent menšia ako priemer únie, a tiež Portugalsko, Grécko a Malta, kde je spotreba o 10 až 20 percent menšia ako priemer EÚ.

Slabšia skutočná individuálna spotreba ako na Slovensku je v Maďarsku, Chorvátsku, Lotyšsku a Estónsku, kde je o 30 až 40 percent menšia ako priemer EÚ. V Rumunsko je mierne viac ako o 40 percent pod priemerom a najslabšia skutočná individuálna spotreba je v Bulharsku, kde je na úrovni 49 percent EÚ.

Pri medzinárodnom porovnávaní sa často uprednostňuje skutočná individuálna spotreba, keďže organizácia určitých dôležitých služieb, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie, sa medzi jednotlivými krajinami líši. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa sa v rámci Európskej únie pohybuje od 45 percent priemeru EÚ v Bulharsku po 257 percent priemeru EÚ v Luxembursku.