Prienik so Sulíkom v SaS nie je možný, tvrdí Jozef Kollár

Kollár to povedal dnes na tlačovej besede po stretnutí s predsedom SaS Sulíkom.

„Rokovanie ukázalo, že jeho a moje predstavy o budovaní regionálnych štruktúr, o demokratizácii a profesionalizácii strany SaS a o spôsobe každodenného výkonu reálnej politiky
sú vzájomne nezlučiteľné. Prieniky nie sú možné,“ vyhlásil Kollár.

Výsledky voľby predsedu strany SaS na marcovom kongrese jednoznačne podľa Kollára ukázali, že takmer polovica členskej základne má inú predstavu o ďalšom smerovaní strany, ako má staronový predseda Richard Sulík. Výsledok považuje za prehru Richarda Sulíka najmä v oblasti sebareflexie strany. Kollár zdôraznil, že Richard Sulík už týždeň po kongrese porušil záväzok, že nebude "krágľovať" jeho podporovateľov. „Navrhol odvolanie Juraja Miškova z funkcie podpredsedu strany,“ pripomenul.

Obrazom: Stretnutie Jozefa Kollára s Richardom Sulíkom

Fungovanie strany je pre Kollára kľúčové

Kollár pred dvomi týždňami na rokovaní Republikovej rady odmietol ponuku stať sa podpredsedom SaS.

„Už vtedy to bolo moje konečné rozhodnutie. Vyhlásenia Richarda Sulíka o tom, že ponuka naďalej trvá, preto považujem za nekorektné. Spôsob akým mi túto ponuku dal, priamo ukazuje spôsob vedenia každodenného výkonu jeho reálnej politiky. Dozvedel som sa o nej prostredníctvom e-mailu pre 280 členov a z médií,“ konštatoval Kollár, podľa ktorého takýto spôsob vedenia ľudí, politiky a riadenia procesov nie je pre neho akceptovateľný.

Profesionalizácia fungovania strany je pre Kollára kľúčová, od nej závisí, ako sa bude SaS ďalej vyvíjať a kam bude smerovať.

„Funkcia podpredsedu strany je preto pre mňa v takto nastavených procesoch nevykonávateľná. Jej prijatím by som poprel sám seba,“ vyhlásil. Zároveň pripomenul, že do Republikovej rady bol pred dvomi rokmi zvolený kongresom. Za predsedu poslaneckého klubu v uplynulom volebnom období ho zvolili naši poslanci. „Štyri roky som pre stranu pracoval bez toho, aby som mal akúkoľvek funkciu, do ktorej navrhuje priamo predseda strany,“ dodal s tým, že rešpektuje rozhodnutia kongresu, na ktorom bol zvolený za predsedu strany Sulík.

Predsedom SaS zostal aj po kongrese, ktorý bol 16. marca v Prešove, Richard Sulík. Za Sulíka na kongrese hlasovalo 134 delegátov a za jeho protikandidáta Kollára 121 delegátov. Kollár po voľbe uviedol, že zatiaľ zo strany odísť nechce. „Nikdy nehovor nikdy. Nateraz nevidím dôvod na prudké pohyby,“ povedal s tým, že chce ďalej spolupracovať so Sulíkom. Má však dve podmienky.
Sulík nevníma situáciu po odchode členov dramaticky

„Záleží, ako sa v najbližšom období zachová víťaz. Podmienky na spoluprácu som mal dve. Prvá je mäkká, že z môjho volebného desatora, si Sulík niektoré body osvojí. Druhá podmienka je tvrdá, že nebude krágľovať ľudí, ktorí verejne deklarovali podporu mojej kandidatúre. Pri splnení týchto podmienok som pripravený spolupracovať,“ vyhlásil Kollár po kongrese. Z poslaneckého klubu ho otvorene podporovali Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba. Sulíka podporili z poslancov Ľubomír Galko, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál.

Po kongrese odišlo z SaS niekoľko členov. Medzi nimi i dvaja členovia najvyššieho straníckeho trinásťčlenného orgánu, ktorým je republiková rada. Ako prvý odišiel zakladajúci člen strany a jej bývalý prešovský krajský šéf František Ksenzsigh. Stranu SaS po ňom opustil aj ďalší člen republikovej rady, jej bývalý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a na šéfa Národného bezpečnostného úradu Kamil Krnáč. Podľa Sulíka sú odchody neprimerane medializované. Aj z iných strán odchádzajú ľudia a nepíše sa o každom jednom členovi.

„Niektorí, ktorí nedokázali uniesť prehru Jozefa Kollára, si dávajú mimoriadne záležať, aby sa o každom jednom členovi písalo. Odišli však možno pätnásti ľudia z 280 členov,“ povedal Sulík s tým, že SaS eviduje v súčasnosti niekoľko desiatok žiadostí o členstvo. Preto nevníma situáciu dramaticky.