Procházka: Dopyt po novej generácii je nepopierateľný

Aký bol rok 2014?
Pre mňa veľmi ťažký, ale zároveň aj povzbudzujúci. Ťažký a povzbudzujúci z toho istého dôvodu, pretože som ho trávil robotou v teréne, medzi ľuďmi. Precestoval som po Slovensku desiatky tisíc kilometrov, vypočul som si stovky ľudí, podal s nimi ruku, a počúval, akú majú predstavu, ako by Slovensko malo ísť ďalej. Mal som teda silný, ale ťažký rok.

Mali ste dojem z rozhovorov, že ľudia chceli novú politickú stranu. Nechcú skôr spájanie?
Neuvažoval som takto o tom. Dopyt po novej generácii pre verejnú službu je nepopierateľný a zrejmý. My sme naň reagovali spôsobom, ktorý sa ukazuje ako opodstatnený. Podľa prieskumov sme najsilnejšia strana opozície. V číslach od agentúr, ktoré sa zberu dát venujú pravidelne, sme nikdy neboli horší ako druhí. Nikdy sme nemali menej ako dvojciferný výsledok. Niekoľko mesiacov po ustanovujúcom sneme je to veľmi silný základ na prípravu obsahovej ponuky pre ľudí, na ktorú sa chceme sústrediť. Nechceme byť zberným táborom pre nespokojné parlamentné atómy. Máme hranicu pre príchod do parlamentu, ktorým je rok 2010 a neskôr. Každé pravidlo však potrebuje výnimku, u nás je ňou Martin Fedor, dynamický mladý človek, ktorý má ucelenú predstavu o tom, ako by mala vyzerať imunizácia silových zložiek od pravidelnej výmeny politických reprezentácií. Máme kvantum ďalších ľudí, ktorí nikdy v politike neboli. Priemerný vek našich kandidátov v komunálnych voľbách bol 37 rokov. Tri štvrtiny z nich neboli nikdy v žiadnej politickej strane. Viac ako 800 našich nových ľudí dostalo v komunálnych voľbách poverenie do verejnej služby.

Sú títo noví ľudia odpoveďou na požiadavku verejnosti po nezávislých kandidátoch?
Sú svojou odpoveďou na vlastné otázky. Sú to ľudia s odbornou skúsenosťou, ktorí našli v Sieti zmysel v priamej účasti na verejnej službe. Príchodom do Siete si odpovedali na svoju otázku, čo môžu urobiť pre to, aby sa Slovensko pohlo ďalej. Pretože ďalšie štyri roky takejto stagnácie, akú vidíme dnes, si dovoliť nemôžeme.

Je pre Slovensko lepšia vláda jednej strany alebo skôr široká koalícia viacerých strán?
Vládna strana dostala najsilnejší mandát, aký kedy kto na Slovensku dostal, ale absolútne s ním nevie, alebo nechce vedieť naložiť. Moc by mala odrážať to, čo ľudia chcú. Keď si ľudia vyberú opakovane jednu stranu, tak ju majú mať. Krajina sa určite spravuje efektívnejšie, keď je vláda pevná a súdržná. Vláda tvorená príliš veľkým množstvom aktérov nedokáže byť pevná a súdržná. Videli sme to. Kompaktná vláda je lepšia ako štvor, päť, alebo šesťkoalícia. Preto sa mi o to trestuhodnejšie zdá, ako Smer naložil so svojim mandátom. Mohol spraviť dôležité veci. Neurobil. Nechcel vedieť ich urobiť. Ako sa chovajú k školstvu je do neba volajúce mrhanie s budúcnosťou národa. To, čo sa deje v zdravotníctve, je brutálny hyenizmus.

Viete si so Smerom predstaviť spoluprácu?
Veľmi ťažko. Ani o tom neuvažujeme. Najmä vo východných regiónoch je v Sieti silný protismerácky sentiment. Karty vždy rozdávajú ľudia vo voľbách a tí si budú vedieť vyhodnotiť, či chcú pre Smer jedného silného kompaktného súpera alebo im stačí, ako je to dnes. Našou snahou bude, aby sme práve my boli kompaktným a silným súperom súčasnej vládnej strany. Nespokojní ľudia vyšli aj na ulicu. Na čelo sa postavili niektorí opoziční politici. Prečo nie ste medzi nimi?
Netlačím sa na tribúnu za každú cenu. Protesty som podporil osobnou účasťou. Poďakoval som sa verejne ľuďom, ktorí tam prišli. Moja podpora je teda priama a osobná.

Nevolali vás na tribúnu?
Nevolali ma. Keby ma volali, tak jasné, že neodmietnem. Nedomáhal som sa však, aby ma nechali predviesť sa. Stačí mi, čo robíme my. Mnoho vecí, ktoré sa podarilo zabrzdiť je výsledkom aj nášho úsilia, vrátane nasadenia Miroslava Beblavého. Pre nás je dôležitý výsledok. Nie možnosť si ho pripočítať za zásluhy. My sa na zásluhy nehráme. Máme základnú motiváciu, ktorou je zanechanie reálnej stopy vo verejnom priestore, chceme v ňom niečo reálne pre ľudí urobiť. V Sieti panuje nálada, že sme sa všetci oslobodili od nejakých osobných funkčných ambícií. Sústreďujeme sa na spoločný cieľ, ktorým je využiť naše predpoklady na praktickú službu ľuďom, službu, z ktorej budú mať osoh. U nás je úplný poriadok, nemusíme riešiť vzájomné vzťahy, každý vie, aká je jeho úloha. Nemusíme sa stále zaoberať nejakým spájaním a dohodami, môžeme sa sústrediť na to, čo je pre nás v politike podstatné. To je obsahová ponuka pre ľudí.

Je pre vás tribúna dôveryhodná, keď na nej stojí Igor Matovič?
Pre mňa sú dôležití ľudia pod tribúnou. Oni si od moci pýtajú to, na čo majú plné právo. To je poctivé nakladanie s peniazmi, na ktoré sa skladajú.

Nie je v demokracii schodnejšia cesta pre opozíciu, aby upozorňovala na prešľapy vlády v parlamente, ako ich pozývať na míting?
Najlepšia je kombinácia. Každý robí to, na čo má. Príprava ucelených, kompetentných návrhov je naša doména, na ktorú sa sústreďujeme. Na druhej strane tlak verejnej mienky je veľmi dôležitý, pretože v parlamente nemáme väčšinu. Môžeme upozorňovať, ale je tam 83 poslancov, ktorí, keď si postavia hlavu, bude to tak, ako to chcú oni. Počúvať však môžu výrazný verejný dopyt. Preto som sa ľuďom za ich vzopätie poďakoval. Časť opozičných kolegov je, žiaľ, postihnutá permanentným hľadaním nepriateľa všade okolo seba, aj tam, kde je v skutočnosti vystretá ruka. Riešiť ostatných som však prestal. Oslobodil som sa od toho, čo si kto o mne v parlamente myslí, alebo čo hovorí. Pre mňa sú dôležití tí ľudia v teréne.

Hovorili o vás zle?
Stále. Ale mne je úprimne ľahostajné, čo si o mne myslia iní politici. To nie je známka povýšeneckého postoja, ale sústredenie sa na to, čo považujem za dôležité. Odmietam byť v permanentnej konfrontácii. Potrebujem čas a energiu na to, aby sme pripravili čo najlepší program. Ak sa strana uchádza o poverenie, musí ísť o poverenie na praktickú a konkrétnu službu. Model časti opozície je sústredený na vlastné prežitie. To je výlučne snaha o vlastnú politickú reprodukciu, ešte raz tam byť. Niektorí sa k tomu aj priznávajú. Vyzývajú ľudí, aby ich prišli podporiť na námestie, ale zároveň tvrdia, že žiadnou alternatívou nie sú. Sieť ňou chce byť. To sa dá len tak, že povieme ľuďom, čo pre nich urobíme, ak nám na to dajú príležitosť. Preto sme robili v komunálnych voľbách richtársku prísahu. A budeme z nej robiť aj pravidelný odpočet a ľudia to mohli kontrolovať, pretože vo verejnom priestore dnes asi najviac chýba práve zodpovednosť za vlastný výkon.

Takže tribúni neponúkajú alternatívu?
Oni hovoria, že nie sú alternatívou. Ale ako som povedal, aj im som adresoval poďakovanie a viac už to riešiť nejdem. Ľudia si vyberú. Naša ponuka nebude o ukazovaní prstom okolo seba, že títo a títo sú všetci zlí, a o tom, že nie sme alternatíva. My budeme ponúkať konkrétny obsah v dôležitých veciach.

To sú aké?
Praktická pomoc rodinám, základná spravodlivosť v štáte. Jednoduchý a funkčný servis pre ľudí, verejné služby, na ktoré sa budú môcť spoľahnúť a rovnovážny vzťah medzi občanom a štátom, tak, aby štát neukladal len povinnosti ľudom, ale si voči nim aj dôsledne plnil tie svoje.

Máte ambíciu byť lídrom pravice?
Na slovné spojenie líder pravice zostávam alergický.

Čo je vašou ambíciou?
Spevniť Sieť a jej prostredníctvom priniesť do verejnej služby čo najviac nových ľudí s odbornými predpokladmi. Chceme meniť verejný priestor tak, aby slúžil ľuďom. Aby štátne orgány fungovali tak, aby z nich ľudia mali úžitok a nie bremeno. Naše úsilie má okrem obsahového aj generačný rozmer. Obsahový spočíva v premene Slovenska na užitočný štát. Takým je vtedy, keď je jednoduchý a funkčný. Generačný rozmer spočíva v snahe dať priestor tridsiatnikom a štyridsiatnikom, aby ich hlas mohol zaznieť vo verejnom priestore, pretože majú dosť životných skúseností, aby sa prihlásili o slovo a chytili opraty do rúk.

Čo teda budete robiť najbližšie obdobie?
Budeme ponúkať ľuďom na posúdenie a výber náš program a autority, ktoré svojou váhou ten program zastrešia. Zároveň budeme ďalej budovať miestne štruktúry. Chceme mať silnú členskú základňu. Do konca roka budeme mať tisíc členov. Pre nás je to dôležité. Regióny si zaslúžia viac pozornosti a úcty. To sa im nedá ukázať spoza stola z Bratislavy. Preto trvám na tom, aby sme mali silných autonómnych miestnych gazdov, ktorý budú vo svojom regióne autoritou. Fandí nám Orava, Šariš. Dobré čísla máme v niektorých veľkých mestách, ale výrazne potrebujeme posilniť na Považí, na strednom a južnom Slovensku. Zároveň som presvedčený, že pred voľbami bude mať práve Sieť najvyšší podiel žien na kandidátke. Nebudeme však ženám dávať žiadne kvóty. U nás ženy kvóty nepotrebujú. Presadia sa vlastnou robotou. Na našej kandidačnej listine bude priestor aj pre regionálne a odborné autority.

S kým si Sieť vie predstaviť spoluprácu?
My budeme riešiť vlastnú programovú ponuku. Budeme sa usilovať, aby sme na jej plnenie dostali príležitosť, aby nás ľudia vyslali do služby. Naša účasť na akejkoľvek vláde bude podmienená programovými záväzkami a dôveryhodnosťou druhej strany pri ich napĺňaní. Z našich dlhodobých priorít bude pre nás podstatná napríklad hmotná zodpovednosť verejných funkcionárov. Tiež to bude reálne riešenie zákazu účasti schránkových firiem na nakladaní s verejnými zdrojmi, ale aj praktická pomoc rodinám. Táto krajina totiž stojí a padá s tým, ako fungujú rodiny.

O rodine bol posledný pastiersky list biskupov. V ňom konštatujú, že zo spoločného dobra štátu majú profit len úzke skupiny ľudí.
Je v poriadku, keď cirkev a občianska spoločnosť aj v polemike hnietia názor. Každý prejav starosti o verejný priestor je dobrý. Keď som v čase prezidentskej kampane hovoril s ľuďmi okolo päťdesiat rokov a vyššie, ako najkľúčovejší problém svojich detí a vnukov označili nedostatok roboty. Keď som však hovoril práve s ich deťmi, tie ponúkali odpoveď oveľa hlbšiu a pestrejšiu. Hovorili, že nejde len o robotu, pretože sa mnohí dokážu presadiť vlastnými rukami a nepotrebujú, aby sa do nich staral štát. Potrebujú, aby tu fungovali normálne pomery, aby tu boli zdravé vzťahy, aby dostávali od štátu to základné. Preto má Sieť v motte: Jednoduchý a funkčný štát, na ktorého služby sa ľudia vedia spoľahnúť a z ktorého výkonu majú úžitok. Dnes sa štát používa ako dojná krava pre biznis-politické komunity. Pre tých, ktorí sú práve hore. Našou motiváciou však nie je dnešné červené korýtka premaľovávať na modré, biele, alebo zelené. Našou úlohou nie je chytať gorily po pralese, ale vyklčovať prales tak, aby sa v ňom gorily nemohli rodiť a rozmnožovať.

Vo februári bude referendum. Bude Sieť svojich sympatizantov vyzývať, aby sa zúčastnili na referende?
Rozprávame sa o tom. Nechceme ľuďom vstupovať do intímnej sféry a hovoriť im ako majú žiť. Za seba však hovorím, že nevnímam snahu istej časti občianskej spoločnosti spýtať sa národa na jeho názor za apokalyptické ohrozenie demokracie. Je to jedno z úsilí, ktoré si zaslúži rešpekt. Nie celkom som stotožnený s nasadzovaním psej hlavy ľuďom, ktorí urobili všetko, čo od nich ústava vyžaduje. Išli úplne zdola. Vyzbierali podpisy. Nechali to posúdiť prezidentovi. Akceptovali rozhodnutie ústavného súdu. Minimum rešpektu za absolvovanie týchto procedúr je na otázky odpovedať. Uznávam, že mnohí iní ľudia nechcú, aby takýto procesný pohľad, aký mám ja, dominoval. Pre nich je dôležité to, na čo sa pýta Aliancia v referende. Tomu rozumiem. Ja si napríklad tiež myslím, že deťom je lepšie v akejkoľvek domácnosti, kde sa ľudia majú radi, než v detskom domove. Ale keď sa ma na to spýtajú, pôjdem to aj povedať. Napokon, ja som sa zúčastnil zatiaľ na všetkých referendách s výnimkou toho zmareného. Som totiž vďačný za každú možnosť nechať zaznieť svoj občiansky hlas. Mnoho ľudí už dnes vo verejnom priestore nemá viac, než ten svoj hlas. A majú právo na to, aby sa ich hlas spočítal a bola mu priznaná vážnosť. V katolíckych spoločenstvách som pritom viackrát povedal, že posadnutosť niektorými telesnými témami je kontraproduktívna. Základnou úlohou kresťana by podľa mňa mala byť praktická pomoc rodine. Špeciálne kresťana v politike.

Je z tohto pohľadu referendum kontraproduktívne?
Nie. Hovorím, že redukcia témy rodiny na veci, ktoré súvisia so sexom a sexuálnou orientáciou je kontraproduktívna. Politik nemá fungovať ako prorok a kazateľ. Hovoriť ľuďom ako majú žiť. Hovoriť ako si majú usporiadať v rodinách vzťahy. Na takéto apely je tu cirkev, občianske spoločenstvá typu Aliancia za rodinu a na druhej strane Inakosť a mnohé ďalšie.

Čo je z tohto pohľadu referendum, ktoré sa na tieto témy pýta?
Referendum je snahou spýtať sa na vec, ktorú jeho iniciátori považujú za veľmi dôležitú. K takémuto vzopätiu zdola mám rešpekt. Spoločnosť bude po referende dospelejšia, keď absolvuje intenzívny proces polemiky o téme, ktorá je na stole. Pre mnohých ľudí z jedného, aj druhého tábora je téma referenda dôležitá.

Vy teda na referendum pôjdete?
Určite pôjdem.

Sieť sa rozhodne, či sa k referendu vyjadrí?
Hovoríme o tom, či chceme dávať nejaké konkrétne odporúčanie svojim voličom, alebo sa každá z viditeľných tvárí Siete vyjadrí sama za seba. Ja sa nebudem uchádzať o poverenie v parlamentných voľbách na to, aby som ľuďom hovoril, ako si majú usporiadať svoje vzťahy v rodinách, alebo čo si majú myslieť o vesmíre a svete okolo seba. Ja sa budem uchádzať o poverenie, aby som presadil dostupnosť škôlok, pružnosť pracovného času pre rodičov, nižšie daňové bremeno, základnú spravodlivosť v štáte a rovnosť pred zákonom.