Prežívam to každú chvíľu, hovorí posledná účastníčka krvavej nedele

(Na snímke Anna Nováková je poslednou žijúcou priamou účastníčkou masakry v Ostrom Grúni. Začiatkom roku 1945 mala iba 13 rokov) Dnes 80-ročná Anna Nováková je poslednou žijúcou účastníčkou masakry v obciach Ostrý Grúň a Kľak spred 70. rokov, ktorú majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss na čele s Ladislavom Nižňanským. Aj napriek ťaživým spomienkam, pre ktoré prišla o celú rodinu a ostala v útlom veku sirotou, sa každoročne zúčastňuje na spomienkových podujatiach na tieto udalosti.

"Ja to prežívam každú chvíľu. Mne sa to pred očami všetko predstavuje, lebo ja som mala len desať rokov, keď sa to udialo," hovorí Anna Nováková z Ostrého Grúňa so slzami v očiach a spomína na to, keď celú rodinu aj s ostatnými obyvateľmi nahnali do domu Izidora Debnára. "Bola som tam spolu s rodičmi a súrodencami. Išli sme všetci. Keď sme už boli v tej hromade, moja maminka vravela: 'Poďte deti moje sem, keď nás majú zabiť, nech nás zabijú naraz a všetkých spolu'," spomína Anna Nováková.

Vraždenie prežila ako jedna z mála. S priestrelom nohy po chvíli precitla. "Sused, čo žil naproti, prežil tiež, bol ranený. Ten sa mi potom prihovoril." Podľa jej ďalších slov spolu vyčkali, kým Nemci odídu. Privalená nehybnými telami čakala na vhodnú chvíľu, aby si zachránila život pred besnením vojakov. Tí, čo prežili, sa ukryli v dome na kopci. "Viete, aké strašné spanie to bolo, keď si človek na to pomyslel, že čo sme prežili a čo nás ešte čaká. To bolo voľačo strašné," spomína na krvavú januárovú nedeľu.

V osudnú nedeľu prišla o rodičov aj súrodencov a ostala sama. "Bola som z celej rodiny najmladšia. Všetci boli starší, dospelí. Ja som bola malé dieťa. Ostala som bez rodičov, bez súrodencov, bez všetkého. Strašne ťažko som to znášala," približuje najkrutejšie obdobie Anna Nováková.

Po osudných udalostiach sa o ňu staral istý čas mamin brat, dva roky strávila aj v Česku. Nakoniec sa opäť vrátila do Ostrého Grúňa, kde sa ako 18-ročná vydala. "Už to bolo pre mňa trochu ľahšie, keď som si založila rodinu. Mala som už pri sebe niekoho, o koho som sa mohla oprieť," podotkla. S mužom sa vrátila do rodného domu, ktorý Nemci ako ostatné vypálili. "Začiatky boli ťažké, prišla som medzi štyri holé múry, ani lyžičky, ani varačky, ničoho nebolo. Všetko bolo zhorené, spálené," doplnila.

Tragické januárové udalosti spred 70 rokov v obciach Kľak a Ostrý Grúň v okrese Žarnovica pozná každý ako krvavú nedeľu. Protipartizánska jednotka Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský, spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd (HG) a jednotkou Heimatschutzu zavraždila v týchto dvoch dedinách 148 ľudí.

Akcii predchádzalo dôkladné preverovanie informácií o situácii v obciach a ich okolí poskytnutých spravodajcami bezpečnostnej polície a správ o partizánoch od konfidentov DP (Deutsche Partei) z Veľkého Poľa a Píly.

Jednotka Edelweiss spolu s Pohotovostnými oddielmi HG, vyzbrojenými samohybnými delami a obrnenými vozidlami a oddielom Heimatschutzu (Nemci zo susedných obcí - Veľkého Poľa a Píly) prepadla najskôr Ostrý Grúň, kde zavraždila 64 osôb. Obeťami vyčíňania ozbrojencov sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých Nemci označili za partizánskych pomocníkov. Po vyplienení a vypálení Ostrého Grúňa vojaci vtrhli do Kľaku, kde zavraždili ďalších 84 osôb a väčšinu obce tiež vypálili. Najmladšia obeť mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov. Vypálili aj osadu Hrabičov a Župkov i všetky samoty v Kľakovskej doline.