Do Západných Tatier sa po storočí vracajú bobry

Po storočí sa do Západných Tatier, konkrétne na územie Tatranského národného parku (TANAP) vracajú bobry.

Ako na svojej internetovej stránke informovala Správa TANAP, strážcovia parku začiatkom januára zaznamenali na potoku v podhorí Západných Tatier pobytové znaky bobrov európskych, ako napríklad stopy na snehu, ohryzené dreviny alebo rozostavané hrádze. Tieto znaky podľa nich svedčia o trvalej prítomnosti bobrov v ochrannom pásme liptovskej časti TANAP.

Odporúčame:

Orlica Anička pokračuje v zimnej púti, je v Južnej Afrike

Posledný bobor na území Slovenska bol pritom podľa ochranárov vyhubený niekedy na konci 19. storočia. Príčinou bola jeho kožušina, hodnotný tuk a hlavne škody, ktoré spôsoboval na brehových porastoch potokov, kde sa zdržiaval.

Na území Slovenska sa bobor začal znova objavovať až v 80. rokoch 20. storočia, keď k nám začali prenikať prvé zvieratá z juhu z Rakúska alebo zo severu z Poľska, kde bobry umelo vysadili. Do podhoria Vysokých Tatier, konkrétne do Popradskej kotliny, prenikli prvé bobry po rieke Poprad v 90. rokoch.

Bobor európsky je najväčší európsky hlodavec. Je dlhý 75 až 100 centimetrov, charakterizuje ho typický zhora sploštený chvost a jeho hmotnosť môže dosiahnuť 15 až 30 kilogramov. Bobrom vyhovuje kombinácia tečúcich a stojacich vôd v nížinách a podhorských oblastiach.

Na brehoch potokov, v ktorých sa bobor zdržiava, musí byť dostatok mäkkých listnatých drevín, napríklad vŕb, jelší, briez alebo topoľov. Kôra týchto stromov je totiž ich hlavnou potravou.

Voda v potoku, kde žijú bobry, musí byť dostatočne hlboká, aby v lete nevyschla a aby v zime nepremrzla až na dno. Bobry sú charakteristické aj budovaním hrádzí, ktoré využívajú na zvýšenie hladiny vody v miestach, kde žijú.