Parlament prerokuje civilné právo aj schránkové firmy

Parlament čakajú právne reformy

Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Navrhované nové normy patria dôležitosťou i rozsahom k najväčším právnym reformám od vzniku samostatnej SR. Každý zo zákonov má okolo 500 paragrafov.

Minister spravodlivosti Tomáš Borec zdôraznil, že rekodifikácia civilného práva "prináša celý komplex zmien, ktoré majú za cieľ zrýchliť, zjednodušiť a skvalitniť civilné konanie na úplne novú úroveň. Mali by znamenať vážny posun vpred," vyhlásil.

Po posunutí právnych noriem do druhého čítania sa vytvorí priestor na zapracovanie pripomienok, návrhy nepôjdu na marcovú schôdzu, definitívne hlasovanie sa predpokladá až v máji alebo júni.

Poslanci prerokujú aj novely, ktoré vrátil prezident

Novely, ktoré vrátil prezident Andrej Kiska, prerokujú poslanci v stredu 28. januára. Novele zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej by sa na verejných obstarávaniach mohli zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, prezident vyčíta, že nemusí byť účinná v praxi. Spôsob, akým sa snaží vylúčiť účasť "schránkových" firiem z verejného obstarávania, nie je podľa jeho názoru v súlade s Ústavou SR a právom Európskej únie.

Odporúčame:

Zákon o verejnom obstarávaní je nebezpečný, tvrdí Žitňanská

"Sami navrhovatelia pritom pripustili, že zákon bude neúčinný. Nezabráni, aby tendre vyhrávali firmy s utajenými majiteľmi, keďže vyžaduje len odkrytie formálnych vlastníkov. Preto prezident navrhol parlamentu zákon upraviť," informovala Kancelária prezidenta SR.

Vláda chce vyrovnať mzdy agentúrnych a interných zamestnancov

Novelou Zákonníka práce chce vláda dosiahnuť vyrovnanie mzdových platových podmienok agentúrnych a interných zamestnancov, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. V prípade nedodržania tejto podmienky má zodpovednosť za doplatenie rozdielu niesť agentúra aj užívateľský zamestnávateľ. O vrátenie právnej normy parlamentu prezidenta žiadali zamestnávatelia.

Zákon podľa nich neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu, obmedzí schopnosť zamestnávateľov pružne reagovať na dopyt po ich výrobkoch a službách, skomplikuje, či dokonca znemožní realizáciu programov zamestnávania ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín, a teda v konečnom dôsledku i tvorbu nových a udržanie existujúcich pracovných miest.

Zmeny by sa malo dočkať aj stredné školstvo

Dlho očakávanej zmeny by sa malo dočkať aj stredné školstvo. Poslanci budú diskutovať o vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorého cieľom je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách.

Návrh upravuje typy stredných odborných škôl, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a dáva legislatívny rámec duálnemu vzdelávaniu. Inšpiráciou pre ministerstvo školstva boli pozitívne skúsenosti s duálnym vzdelávaním v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku ako aj pôsobenie firiem z týchto krajín na Slovensku.

Opozícia chce ochranu druhého pilieru

Opozičné strany chcú ústavným zákonom ochrániť druhý dôchodkový pilier a zvýšiť príspevky do druhého piliera z dnešných štyroch na minimálne šesť percent.

Samosprávne kraje by zasa mali autobusovým dopravcom udeliť po splnení podmienok licenciu automaticky. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cestnej doprave, ktorú podal nezaradený poslanec a podpredseda Siete Miroslav Beblavý.

Novela mení pravidlá, podľa ktorých sa udeľujú licencie na diaľkové autobusové linky. Podobný návrh, ktorý má zabrániť zneužívaniu zákona pri udeľovaní licencií pre autobusové linky predložili aj poslanci za SaS.

Lipšic a Matovič chcú sfunkčniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku

Opoziční poslanci Daniel Lipšic (nezaradený) a Igor Matovič (OĽaNO) chcú sfunkčniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý pred desiatimi rokmi ešte ako opozičný poslanec predkladal Robert Fico. "Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že sa dá ľahko obísť," argumentujú Lipšic a Matovič. Za desať rokov od schválenia zákona nebol podľa neho nikto odsúdený.

Poslancov čakajú aj voľby troch členov Rady RTVS a hlasovať sa bude aj o tom, či opätovne vznikne poslanecký klub SaS. Ten po odchode skupiny okolo Jozefa Kollára zanikol, keďže počet jeho poslancov klesol pod osem, teraz po príchode Juraja Drobu a Eugena Jurzycu liberáli v parlamente disponujú potrebnými ôsmimi poslancami pre vznik samostatného poslaneckého klubu.

Po rozpade SDKÚ-DS a zmenách vo vedení parlamentu sa budú voliť aj niektorí chýbajúci predsedovia výborov.