Vedci odhalili jedálniček neandertálcov na Hornej Nitre

Hlavnou korisťou neandertálcov na Slovensku boli kone divé, nosorožce srstnaté, bizóny, pratury, jelene obrovské a soby. Vyplýva to z výskumu doktoranda Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Tomáša Čeklovského, ktorý preskúmal viac ako 11 500 zvieracích kostí a zubov z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach pochádzajúcich z obdobia približne pred 40-tisíc rokmi.

Čeklovský spolu s kolegami zistil, že neandertálci na území Slovenska lovili aj mamuty srstnaté. V jaskyni tiež našli pozostatky leva jaskynného a medveďa, k ďalším nálezom patrili lasicovité šelmy, zajace, hlodavce, vtáky, hady a žaby.

Neandertálci si mohli mäso tepelne upravovať

Kosti nesú stopy zásahov ľudskej činnosti v podobe početných zárezov a obíjaní. Mnohé kosti sa našli aj spálené. Najčastejšie sa tieto zásahy vyskytovali na kostiach veľkých zvierat, ako sú mamut, nosorožec, pratur, bizón a kôň.

"Neandertálci odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti za účelom získania kostnej drene. Spálenie kostí dokazuje, že mäso si mohli aj čiastočne tepelne upravovať," uviedol Čeklovský s tým, že na niektorých kostiach sa našli aj stopy po aktivite predátorov, respektíve zdochlinožravcov. Tieto stopy zanechali predovšetkým hyeny, vedci však nevylučujú ani vlky.

Živili sa hlavne organizovaným lovom

Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov. Súviselo to s rozvojom ľudskej spoločnosti a rozumovým vývojom človeka, ktorý viedol k zdokonaleniu výroby kamenných nástrojov a praktickejšiemu využívaniu ohňa.

Stávali sa vo väčšej miere závislými od výsledkov lovu, pričom významnú zložku získavania obživy tvoril aj zber korienkov, rastlín a ich plodov. Táboriská neboli vyberané náhodne, ale s istým zámerom vychádzajúcim zo znalosti terénu a priestoru, v ktorom sa skupiny lovcov a zberačov pohybovali.

Prepoštská jaskyňa v Bojniciach reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry. Lokalitu tvorí mohutný jaskynný previs s osem metrov dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Ide o jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou na území Slovenska.

Prepoštskú jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov, ktorí sa museli adaptovať na lokálne podmienky. Osídlenia boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh.