Účasť na referende o rodine bola tretia najnižšia v histórii

VÝSLEDKY REFERENDA O OCHRANE RODINY

Najnižšiu účasť malo referendum z 22. októbra 1994. Išlo historicky o prvý plebiscit v dejinách samostatného Slovenska a občania mali odpovedať, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Referendum sa skončilo fiaskom, zúčastnilo sa na ňom 19,96 percent občanov.

Podobný výsledok malo aj referendum z 11. novembra 2000, na ktoré prišlo hlasovať 20,03 percenta oprávnených voličov. Občania v ňom mali odpovedať na otázku: "Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?" Vypísanie referenda o konaní predčasných parlamentných volieb iniciovalo HZDS.

VŠETKO O REFERENDE O OCHRANE RODINY SA DOČÍTATE -----> TU.

Referendum o vstupe do EÚ je jediné platné v slovenskej novodobej histórii

Viac ako tridsaťpercentnú účasť sa podarilo prekonať v referende 4. apríla 2004. Malo sa na ňom rozhodnúť o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR. Zúčastnilo sa na ňom 35,86 percenta oprávnených voličov. Druhú najvyššiu účasť v referende mali občania Slovenskej republiky 25. a 26. septembra 1998. Petíciou o neprivatizovaní odvetví energetiky a plynu v lete v roku 1998, krátko pred parlamentnými voľbami, HZDS lámalo rekordy. Na referende sa vtedy zúčastnilo 44,06 percenta oprávnených voličov. Napriek tomu bolo neplatné.

Odporúčame:

Reakcie politikov a biskupov na referendové fiasko

Macko: Ukázalo sa, že homosexuálne páry nie sú hrozba

Chromík jasal nad účasťou, z referenda má úžasný pocit

Vieme, ako hlasoval Fico. Kiska je rozčarovaný a cíti smútok

Obecné weby radili ako hlasovať, na zozname boli i nebožtíci

Obrazom: Slováci delili referendum na nehorázne a potrebné

Referendum podľa Wienk odhalilo, akú máme slabú legislatívu

Päťdesiatpercentná hranica bola prekonaná až 17. mája 2003 na referende o vstupe SR do EÚ. Za vstup do únie sa vyslovilo 92,46 percenta voličov, proti bolo 6,2 percenta. Referendum o vstupe SR do EÚ je tak jediné platné v slovenskej novodobej histórii. Referendum z roku 2010 o zrušení koncesionárskych poplatkov, o obmedzení poslaneckej imunity, o znížení počtu poslancov, o stanovení maximálnej ceny vládnych limuzín, o voľbách cez internet a o zmene v tlačovom zákone, ktoré iniciovala strana SaS, dosiahlo účasť 22,84 percenta.

Referendum sa konalo aj v máji 1997. Prezident Michal Kováč vypísal referendum s tromi otázkami - či sú občania za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Súčasne sa konala petičná akcia opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu a prezident Kováč spojil všetky štyri otázky do jedného referenda. Minister vnútra Gustáv Krajči však nerešpektoval rozhodnutie Ústrednej komisie pre referendum (ÚKR), do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované len s tromi otázkami, bez otázky o priamej voľbe. ÚKR dospela k záveru, že referendum bolo zmarené.

Ôsme referendum iniciovala Aliancia za rodinu

V poradí ôsmy plebiscit od vzniku samostatnej SR sa konal v sobotu 7. februára od 7:00 do 22:00 v 4942 hlasovacích miestnostiach. Hlasovať mohlo približne 4,4 milióna občanov SR vo veku 18 a viac rokov.

V plebiscite iniciovanom petíciou Aliancie za rodinu sa dalo konkrétne odpovedať áno alebo nie na otázky: "1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? 3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?"

Referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní viac ako 50 percent oprávnených občanov.