KDH chce v parlamente riešiť problém neplatenia faktúr

Týmto návrhom chceli podnikateľov odbremeniť od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty, ak im odberateľ za dodanú službu alebo tovar nezaplatí. Súčasný systém, kedy musia podnikatelia daň uhrádzať bez ohľadu na to, či im boli ich dodávky uhradené, prehlbuje podľa opozičných poslancov riziko vzniku druhotnej platobnej neschopnosti.

Návrh pôvodne predložili na poslednú vlaňajšiu schôdzu

Návrh pôvodne predložili poslanci KDH ešte na poslednú vlaňajšiu parlamentnú schôdzu, napokon ho však ešte pred hlasovaním z rokovania stiahli. V materiáli navrhovali určiť splatnosť dane 14 dní po prijatí platby za dodaný tovar alebo službu, alebo aspoň spomínanej časti platby vo výške daňovej povinnosti. Zároveň navrhovali, aby pri časti platby, ktorá zodpovedá výške daňovej povinnosti, bola zákonná lehota 30 dní od uskutočnenia dodávky aj v prípade, že si obchodní partneri dohodli dlhšiu lehotu splatnosti na dodaný tovar alebo službu.

Odporúčame:

Sieť má plán na ochranu poškodených živnostníkov Váhostavu

Na Slovensku sa faktúry platia v priemere 24 dní po termíne

Napriek neúspechu opozičnej novely však možno očakávať, že podobné zmeny predsa len budú do daňového systému v budúcnosti zapracované. Ministerstvo financií totiž už pripravilo Analýzu zavedenia režimu úhrady dane z pridanej hodnoty po prijatí platby, v ktorej sa zaoberá práve zavedením možnosti pre malé a stredné podniky platiť daň z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľov.

"Financovanie splatnej dane z vlastných zdrojov môže predstavovať vážny problém a nedostatok týchto zdrojov potom malým a stredným podnikateľom napr. bráni v ďalších investíciách," tvrdí rezort financií. O termínoch možného zavedenia tohto opatrenia však zatiaľ nehovorí.

Lipšicovi neprešla v parlamente séria návrhov

Poslanci Národnej rady SR v stredu nepodporili balík zákonov od nezaradeného poslanca Daniela Lipšica, ktorý chcel zlepšiť podmienky pre mladé rodiny. Návrhom novely zákona o sociálnom poistení, ktorý poslanci neposunuli ani do druhého čítania, chcel opozičný poslanec oslobodiť od platenia odvodov poberateľky rodičovského príspevku, ktoré zároveň pracujú na dohodu. Zároveň mali byť oslobodené od povinnosti podávať daňové priznanie, ak by ich príjem z práce na dohodu za rok neprekročil nezdaniteľnú časť základu dane, čo je v tomto roku 3 803,33 eura.

Lipšicovi neprišiel ani návrh novely zákona o rodičovskom príspevku. Poslanec chcel presadiť, aby si rodič, ktorý poberá rodičovský príspevok, mohol časť doby čerpania tohto príspevku nevyčerpať v zákonom stanovenej nepretržitej lehote, ale mohol si túto časť, v trvaní maximálne 6 mesiacov, preniesť do budúcnosti a využiť ju podľa svojich potrieb alebo preferencií.

Táto možnosť mala trvať maximálne do dosiahnutia dvanásteho roku veku dieťaťa, na ktoré sa rodičovský príspevok vzťahuje. "Zavádzaná možnosť takéhoto výberu má rodičovi umožniť, aby v budúcnosti, hoci už aj zaradený v pracovnom procese, mohol tento rodič požiadať o výplatu rodičovského príspevku a zostať s dieťaťom doma, napríklad v čase letných prázdnin," vysvetľoval nezaradený poslanec.

Poslanci v prvom čítaní odmietli aj novelu zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách, ktorá mala priniesť novú službu starostlivosti o dieťa v predškolskom veku a to zriadením tzv. detských skupín. "Zriaďovateľom detskej skupiny budú môcť byť zamestnávatelia rodičov malých detí, ktoré budú službu využívať, obce, mestá, občianske združenia ale napr. aj mamička na materskej dovolenke, ktorá sa chce popri svojom dieťatku starať aj o ďalšie," konštatoval predkladateľ návrhu. Detská skupiny nemala byť voči škôlke konkurenciou, ale alternatívou.