Slováci dlhujú LGBTI ľuďom právnu úpravu, tvrdí sociologička

VÝSLEDKY REFERENDA O OCHRANE RODINY

Diskusia po referende bude určite pokračovať

Gyárfášová, ktorá vyučuje na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a pracuje aj ako výskumníčka a analytička Inštitútu pre verejne otázky, je presvedčená, že diskusia po referende pokračovať určite bude. Budú v nej však ďalej narážať predstavy viac liberálne a viac konzervatívne orientovaných skupín a aktérov.

Ani otázka registrovaných partnerstiev, o ktorej si Gyárfášová myslí, že je jednou z prvých poreferendových tém, nepôjde bez ďalšej diskusie a hľadania riešení. "Nebude sa to dať riešiť bez spoluúčasti strany Smer-SD, ktorá síce po referende začala vysielať k tejto otázke ústretové signály, ale ťažko očakávať, že prekročí svoj konzervatívny tieň. Nemyslím si, že by to bola téma, ktorú by seriózne presadzovala už pred voľbami," uviedla pre SITA sociologička a zdôraznila, že "iný 'kaliber' je otázka odluky cirkvi od štátu. O nej treba ešte dlho a nezaujate diskutovať".

VŠETKO O REFERENDE O OCHRANE RODINY SA DOČÍTATE -----> TU.

Viera je skôr spojená so súkromnou sférou

Na základe výsledkov hlasovania v referende iniciovanom Alianciou za rodinu sa nedá označiť slovenská spoločnosť za menej katolícku. "To by asi bol trochu zjednodušený a unáhlený záver na základe jedného hlasovania v kontroverznom referende," upozorňuje Gyárfášová.

Skôr si myslí, že ani pre veriacich, praktikujúcich katolíkov už nie je cirkev a jej predstavitelia a predovšetkým hierarchia, čiže najmä Konferencia biskupov Slovenska, morálnou autoritou, ktorú poslúchajú bez ohľadu na to, o čo ide. "Môj odhad je, že pre dnešných veriacich je viera a hodnoty s ňou spojené viac sférou súkromnou ako verejnou a v tomto bol odhad cirkví a ich nastavenie predreferendovej agitácie úplne vedľa," dodala.

Odporúčame aj:

Referendum nemá žiadnu výpovednú hodnotu, vládu nezaväzuje

Dlh voči LGBTI menšine sa po referende zväčšil, tvrdí Kiska

SaS chce meniť pravidlá pre referendá, obráti sa aj na súd

Referendum bolo dobrodružstvo, tvrdí Aliancia za rodinu

Referendum posunulo rodinu do centra záujmu, tvrdí Figeľ

Referendum, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára, nebolo platné. Zúčastnilo sa na ňom totiž iba 21,41 percenta občanov oprávnených hlasovať. Na to, aby bol plebiscit platný, muselo byť prísť hlasovať vyše 50 percent. Hlasovať v sobotu mohlo 4 411 529 ľudí, hlasovacie lístky vydali 944 674 občanom.

V poradí ôsme referendum konané od vzniku SR v roku 1993 sa zaradilo do série neplatných všeľudových hlasovaní. Opäť tak otvorilo diskusiu naprieč politickým spektrom o zákonnej úprave referenda. Doteraz bolo platné iba jedno referendum, a to zo 16. a 17. mája 2003, keď občania súhlasili so vstupom SR do EÚ.

V sobotňajšom referende kladne odpovedalo na prvú otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?" 94,5 percenta ľudí.

Na druhú otázku: "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" odpovedalo áno 92,43 percenta ľudí.

Na tretiu otázku so znením: "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?" odpovedalo súhlasne 90,32 percenta ľudí. Z odovzdaných 944 209 hlasovacích lístkov bolo 6074 neplatných.