Bombardovanie Drážďan zneužívali komunisti aj ultrapravica
- 8:30 12.02.2015
Pred sedemdesiatimi rokmi zabili spojenecké jednotky pri bombardovaní Drážďan 25 000 ľudí a zničili barokové kostoly a paláce mesta. Spomienky na udalosti z 13. februára 1945 sú v tomto meste ležiacom v minulosti vo východnej komunistickej časti Nemecka stále živé a poskytli živnú pôdu pre ultrapravicové a antimoslimské skupiny.
Každý rok sa 13. februára schádzajú v Drážďanoch neonacisti z celej Európy, aby si pripomenuli, ako hlásajú, "bombový holokaust" spáchaný na nemeckom meste tri mesiace pred skončením druhej svetovej vojny. Mnohí ľudia sa obávajú, že existencia európskeho protimoslimského hnutia PEDIGA podporí tradičné ultrapravicové zhromaždenie a zatieni ceremóniu európskych predstaviteľov. Udalosti z februára 1945 vysvetľujú aspoň sčasti, prečo majú Drážďany väčšiu príťažlivosť pre ultrapravicové skupiny ako ostatok krajiny.
Okolnosťami bombardovania Drážďan sa zaoberali mnohí historici. Dobrá viditeľnosť a neprítomnosť nemeckých protiraketových zbraní umožnila britským lietadlám zaútočiť na Drážďany v noci z 12. na 13, februára. V nasledujúcich dvoch dňoch sa k britským lietadlám pridali americké bombardéry. Matthias Rogg, riaditeľ Nemeckého múzea vojenskej histórie v Drážďanoch, povedal pre agentúru Reuters. "Táto udalosť vytvorila mýtus, že Drážďany bola nevinná obeť nezmyselnej vojny, no zatajoval skutočnosť, že Drážďany boli významným komunikačným a dopravným centrom s viac ako 110 továrňami prerobenými na výrobu zbraní pre nemeckú armádu." Kritici bombardovania tvrdia, že Drážďany nazývane aj Florenciou na Labe mali skôr kultúrnu ako vojenskú dôležitosť a pri bombardovaní mesta zahynuli najmä civilisti.
Počet obetí zredukovali z 500 000 na 25 000
"Zatiaľ čo bombardovanie Drážďan bolo hrozné, je treba povedať, že bez 1. septembra 1939, bez Varšavy, Rotterdamu, Coventry, Londýna by neboli ani Drážďany," povedal Rogg zdôrazňujúci nacistickú inváziu Poľska a bombardovanie európskych miest nemeckými nacistickými jednotkami.
Rokmi počet obetí bombardovania "narástol" až na 500 000, čo slúžilo komunistom na vytvorenie nepriateľov zo "západných imperialistov". Po páde Berlínskeho múra sa tejto myšlienky chopili ultrapravicové skupiny na podnecovanie nespokojnosti. V roku 2010 historická komisia vrátila oficiálny počet obetí bombardovania Drážďan na pôvodných 25 000.
Demonštranti v Tel Avive žiadali prepustenie rukojemníkov
Viac ako tisíc ľudí v uliciach Tel Avivu v sobotu žiadalo prepustenie rukojemníkov zadržiavaných palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Havária na letisku: Lietadlo vybočilo z dráhy a narazilo do múru
Nehodu lietadla na letisku neprežilo vyše sto ľudí.
Fidan a Blinken diskutovali o potrebe spolupráce s novou sýrskou vládou
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v sobotu v telefonáte so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom diskutoval o potrebe spolupracovať s novou sýrskou vládou.
Súd odsúdil troch ľudí na doživotie za smrť osemročného dievčaťa
Turecký súd v sobotu odsúdil troch ľudí na doživotie v súvislosti so smrťou osemročného dievčaťa v juhovýchodnej provincii Dijarbakir.
Lukašenko udelil milosť ďalším 20 väzňom
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko udelil milosť ďalším 20 ľuďom, ktorých ľudskoprávni aktivisti označujú za politických väzňov.
