LGBTI organizácie majú po referende o rodine viacero plánov

LGBTI organizácie majú po neúspešnom referende o ochrane rodiny viacero plánov. Ako pre agentúru SITA uviedol výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko, vo výbore pre práva LGBTI osôb pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť by sa mali po schválení ľudskoprávnej stratégie rozprávať o zámere vládneho akčného plánu pre práva LGBTI ľudí.

VÝSLEDKY REFERENDA O OCHRANE RODINY

Ten by mal byť podľa jeho slov zameraný na prevenciu zločinov z nenávisti voči LGBTI ľuďom, zvyšovanie povedomia verejnosti a podobne. "Naplánované to bolo na prvý polrok tohto roka, no závisí to, samozrejme, od prijatia Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku," vysvetlil Macko.

Organizácie chcú v najbližších mesiacoch tiež predstaviť program spoločnej platformy s cieľom právneho uznania párov rovnakého pohlavia a ich rodín. "A začať následne diskusiu o tomto probléme," doplnil Macko.

VŠETKO O REFERENDE O OCHRANE RODINY SA DOČÍTATE -----> TU.

Téma práv LGBTI menšiny býva tiež predmetom zasadnutí ľudskoprávnej rady vlády. Ako agentúru SITA informoval Peter Susko z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí, prvé tohtoročné zasadnutie rady je zvolané na 11. marca. "Návrhy do programu rokovania rady môžu zainteresované subjekty, ako sú jej výbory, resp. jej členovia, zasielať sekretariátu rady najneskôr do 16. februára," poznamenal. Následne bude spracovaný program rokovania.

Odporúčame aj:

Slováci dlhujú LGBTI ľuďom právnu úpravu, tvrdí sociologička

Referendum nemá žiadnu výpovednú hodnotu, vládu nezaväzuje

Dlh voči LGBTI menšine sa po referende zväčšil, tvrdí Kiska

SaS chce meniť pravidlá pre referendá, obráti sa aj na súd

Referendum bolo dobrodružstvo, tvrdí Aliancia za rodinu

Referendum posunulo rodinu do centra záujmu, tvrdí Figeľ

Referendum o ochrane rodiny, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára, nebolo platné. Zúčastnilo sa na ňom totiž iba 21,41 percenta občanov oprávnených hlasovať. Na to, aby bol plebiscit platný, by muselo prísť hlasovať viac ako 50 percent zo 4 411 529 občanov. Hlasovacie lístky vydali 944 674 občanom.

V poradí ôsme referendum, ktoré sa konalo od vzniku SR v roku 1993, sa zaradilo do série neplatných všeľudových hlasovaní. Opäť tak otvorilo diskusiu o zákonnej úprave referenda. Doteraz bolo platné iba jedno referendum, a to zo 16. a 17. mája 2003, keď občania súhlasili so vstupom Slovenska do EÚ.

V sobotňajšom referende kladne odpovedalo na prvú otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?" 94,5 percenta ľudí.

Na druhú otázku: "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" odpovedalo áno 92,43 percenta ľudí.

Na tretiu otázku so znením: "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?" odpovedalo súhlasne 90,32 percenta ľudí. Z odovzdaných 944 209 hlasovacích lístkov bolo 6074 neplatných.