Slovenský priemysel rástol najpomalšie za šesť rokov

V roku 2013 priemyselná produkcia po očistení o vplyv počtu pracovných dní stúpla o 5,3 percenta, rok predtým o 7,7 percenta. Produkcia v samotnej priemyselnej výrobe pritom vlani stúpla o 4,7 percenta a v ťažbe a dobývaní o tri percentá. Pokles vykázala iba dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o šesť percent.

Ako ďalej vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, v samotnom decembri sa priemysel na Slovensku vrátil k miernemu rastu o 0,7 percenta po novembrovom poklese o 3,3 percenta. Neplatí to však o priemyselnej výrobe, ktorá bola naďalej v mínuse o 0,2 percenta, kým dodávka energií stúpla o päť percent a produkcia v ťažbe a dobývaní išla nahor o 4,9 percenta.

Objem produkcie sa zvýšil hlavne vo výrobe kovov

Za decembrovým miernym medziročným poklesom produkcie v priemyselnej výrobe stálo predovšetkým zníženie vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,6 percenta a výrobe chemikálií a chemických produktov o 25,8 percenta. Klesla však produkcia aj vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 3,4 percenta, výrobe základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov o 13,6 percenta a vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 1,6 percenta.

Objem produkcie sa naopak zvýšil hlavne vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o osem percent, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 8,3 percenta, výrobe výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 4,8 percenta a vo výrobe elektrických zariadení o 5,6 percenta.

Za celý rok 2014 vývoj produkcie v priemyselnej výrobe ovplyvnilo hlavne zvýšenie vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 11,7 percenta, výrobe elektrických zariadení o 18,7 percenta, výrobe dopravných prostriedkov o 2,9 percenta, ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení o 15,4 percenta a vo výrobe výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 4,4 percenta.

Produkcia klesla najmä vo výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 11,7 percenta, výrobe chemikálií a chemických produktov o 10,1 percenta a vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 8,8 percenta.

Rast priemyselnej produkcie spomalili aj externé faktory

Záver roka tak podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka vyznel pre slovenský priemysel nepriaznivo. Očakávané výraznejšie zrýchlenie rastu v decembri nás tak podľa neho obišlo a kým v susedných krajinách sa rast v priemysle pohyboval na úrovniach okolo sedem až osem percent, u nás sme zaznamenali rast len tesne nad nulou. "Z tohto pohľadu sme viac kopírovali vývoj v Nemecku," tvrdí.

Spomalenie rastu priemyselnej produkcie pritom podľa Fojtíka možno pozorovať najmä v druhom polroku minulého roka. Príčinou sú jednak externé faktory, ako rusko-ukrajinská kríza a z toho vyplývajúca neistota na trhoch, ale aj interné faktory. "Medzi ne patrí napríklad aj príprava niektorých automobiliek na nové modely, čo ku koncu roka mierne znížilo výrobu v porovnaní s predošlým rokom," dodáva Fojtík s tým, že najväčším ťahúňom priemyslu bola v minulom roku výroba kovov.

Automobilkám by mohlo pomôcť slabšie euro

S výnimkou spracovania kovov po sezónnej úprave podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka vykázali medzimesačný rast všetky exportne orientované odvetvia. Medziročný pokles zaznamenal už len automobilový priemysel, aj ten sa však v porovnaní s novembrom zmiernil.

"Naďalej však platí, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov v posledných mesiacoch už automobilový priemysel neťahal slovenskú ekonomiku smerom nahor, práve naopak, nepriaznivá situácia na východných trhoch a prechod na nové modelové rady dočasne znížili produkciu slovenských automobiliek," konštatoval Koršňák.

Priemysel, najmä so slabým rastom kľúčového automobilového priemyslu, tak momentálne nepatrí medzi hlavných ťahúňov slovenskej ekonomiky. V ďalšom období sa však jeho výkonnosť môže zvyšovať.

"Nálada v priemysle sa však postupne zlepšuje, priemyselné podniky signalizujú mierny rast objednávok, čo by sa mohlo prejaviť aj na číslach priemyslu v úvode roka," konštatoval Koršňák. Ako doplnil, automobilkám by mohlo pomôcť aj slabšie euro, ktoré by mohlo stimulovať ich exporty na trhy mimo Európy a tak aspoň čiastočne nahradiť výpadky dopytu z Ruska.