Povstalci útočia na Doneck, Ukrajina žiada o mierové sily

Všetko o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Streľbu bolo počuť aj pri dedine Širokyne, ktorá leží niekoľko kilometrov od Mariupoľa, kde zahynul jeden ukrajinský vojak. Ukrajinská armáda vo štvrtok informovala, že viac ako 90 ukrajinských vojakov padlo po bojoch o mesto Debaľceve do zajatia proruských povstalcov. Ďalších viac ako 80 vojakov je nezvestných.

Vedenie ozbrojených síl potvrdilo, že vyčlenila sily v záujme pátrania po nezvestných a o pomoc požiadala aj OBSE. Zajatie a zmiznutie vojakov je dôsledkom tvrdých bojov o o strategické mesto, ktoré povstalci v stredu dobyli.

Mierové sily majú byť garantom bezpečnosti

Dodržiavanie prímeria na východe Ukrajiny by mali podľa prezidenta Petra Porošenka sledovať medzinárodné mierové sily, čo však proruskí povstalci odmietajú ako porušenie dohody s Kyjevom.

Rada pre národnú bezpečnosť a obranu Ukrajiny ešte v stredu večer na krízovom zasadnutí schválila Porošenkov návrh, čo je považované za prejav znepokojenia po tom, ako sa povstalci napriek prímeriu s platnosťou od nedele zmocnili strategického mesta Debaľceve.

Podľa vyhlásenia zverejneného na internetových stránkach prezidentskej kancelárie Ukrajinci považujú za "najlepší formát policajnú misiu EÚ", ktorá by bola "najúčinnejším garantom bezpečnosti v situácii, keď prísľub mieru nie je dodržiavaný ani Ruskom, ani tými, ktorých podporuje". Spoluzodpovednosť za porušovanie nového prímeria tak podobne ako viceprezident USA Joe Biden pripísal Moskve.

Porošenko v stredu oznámil "plánovaný a organizovaný" ústup provládnych síl z mesta Debaľceve, ktoré už niekoľko týždňov obliehajú separatisti a napriek prímeriu z neho naďalej hlásili prudké boje. Povstalci sa obhajovali tvrdením, že na dôležitý železničný uzol medzi Doneckom a Luhanskom sa minulotýždňová dohoda z Minska nevzťahuje.

Odporúčame:

Kyjev stopol dodávky plynu na východ, pumpuje ho tam Gazprom

Stovky ukrajinských vojakov sa vzdávajú a opúšťajú Debaľceve

Biely dom obviňuje Rusko z porušovania prímeria na Ukrajine

Ukrajina je pred bankrotom, majú jej pomôcť miliardy dolárov

Na Ukrajine sa bojuje, povstalci tvrdia, že dobyli Debaľceve

Putinovi neuškodili sankcie, Rusi ho chcú opäť za prezidenta

Myšlienku vyslať do regiónu mierové sily odmietli s odôvodnením, že porušením prímeria by bola ich samotná prítomnosť. Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin sa podľa zverejnených citátov o Porošenkovom návrhu vyjadril takisto skepticky a povedal, že spochybňuje odhodlanie Kyjeva plniť záväzky z Minska.

Európski lídri pokračujú v mierovom pláne

Lídri Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka sa vo štvrtok v telefonickom rozhovore zhodli, že budú naďalej presadzovať mierový plán pre Ukrajinu, na ktorom sa dohodli minulý piatok v bieloruskom Minsku.

Informovala o tom kancelária francúzskeho prezidenta, podľa ktorej Petro Porošenko, Vladimir Putin, François Hollande a Angela Merkelová spoločne odsúdili porušovanie uzavretého prímeria v posledných dňoch. Zhodli sa, že dohodnuté opatrenia v rámci mierového plánu sa "musia prísne a plne dodržiavať".

Navrhli tiež, aby sa predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) stretli s oboma stranami konfliktu v záujme urýchlenej implementácie minskej dohody.

Odsúdenie agresie je základnou vecou

Vo Varšave sa stretli aj lídri krajín Poľska a Maďarska, aby hovorili o situácii na Ukrajine. Poľská premiérka Ewa Kopaczová označila rokovania s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom za "náročné no čestné". Svojmu maďarskému náprotivkovi povedala, že "európska jednota a odsúdenie agresie je základnou vecou".

Prirovnala pritom osud Ukrajiny k historickému vývoju Poľska a Maďarska v čase komunizmu. V tejto veci vyjadrila "hrdosť, že po rokoch otroctva a diktatúry z východu sme dnes členmi západného spoločenstva". Ako povedala, "dnes môžeme rozhodovať o vlastnom osude a veľký európsky národ ako Ukrajina" má na to taktiež právo.

Kým Kopaczová je ráznym zástancom tvrdého postupu voči Rusku za jeho podiel na ukrajinskej kríze, Orbán sa zasadzuje za dobré vzťahy s Moskvou a uvalené sankcie dlhodobo kritizuje. V utorok navyše v Budapešti rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého Západ považuje za vinníka krízy na Ukrajine a vypuknutia povstania na jej východe.