KDH oslávilo výročie, schválilo aj nový základný program
Kresťanskí demokrati v sobotu oslavovali v Nitre 25 rokov od ustanovujúceho snemu. "Hnutie bolo 25 rokov verné a vytrvalé. Inak by tu už nebolo. KDH bolo verné hodnotám, ktoré nás spájali ešte pred novembrom 1989," zdôraznil predseda strany Ján Figeľ.
KDH je podľa neho akcieschopnou silou. Ako povedal v sobotu na tlačovej besede na sneme hnutia v Nitre, neľavicová alternatíva bez KDH nie je možná. "Do roka sa politická mapa zmení. Chceme na tom pracovať. Nám ide nie o doplnenie Smeru-SD, ale o jeho výmenu," povedal s tým, že mandáty rozdávajú vo voľbách občania.
Snem má ešte v sobotu schváliť stratégiu KDH plus, ktorá pozostáva z troch častí. Je to Tím plus, Fórum plus a Platforma plus. "Stratégia je pozvaním jednotlivcov, ale aj skupín na tvorenie alternatívy voči ľavicovej orientácii Slovenska. Chceme ponúknuť spoluprácu na báze hodnôt a programu," povedal Figeľ.
Snemovanie odštartovala v hale nitrianskeho Agrokomplexu videoprojekcia, v ktorej Štefan Buško prečítal starosloviensky Proglas. V ďalšom videu sa prítomným prihováral zakladateľ hnutia Ján Čarnogurský. Nešlo však o novonahratý rozhovor. Čarnogurský na snem odmietol prísť. Pozdravný list poslal delegátom Mikuláš Dzurinda, ktorý im zaželal múdrosť a odvahu. Mnohí delegáti ešte pred začiatkom rokovania prišli na ďakovnú omšu do katedrály svätého Emeráma, ktorú pre nich slávil nitriansky biskup Viliam Judák.
Delegáti schválili nový základný program
Delegáti v sobotu schválili nový základný program KDH Cesta pre Slovensko. Vznikal viac ako dva roky. "Je to dôležitý záväzok pre profilovanie hnutia. Program je schválený na horizont desať až 20 rokov. Náš program z roku 1993, ako bola samostatná hviezdička v EÚ, bol splnený," zdôraznil.
Program sa venuje oblastiam ako rodina, národ, národnostné menšiny, ekonomická stratégia a sektorová ekonomika. Základný program definuje KDH ako hnutie, ktoré je založené na princípoch hodnôt zakotvených v kresťanstve. Program má byť podľa Figeľa východiskom a cestou pre Slovensko.
KDH v programe zakotvilo napríklad podporu rodinného podnikania, s ktorým KDH už nepochodilo v parlamente. Rovnako v programe je aj návrh "Tri groše", ktorý znamená daňový bonus na študujúce dieťa, zvýhodnený úver na viacgeneračné spolužitie v rodine a dôchodkový bonus k penzii. Ani s ním však kresťanskí demokrati v parlamente neuspeli.
V programe je jednou z priorít rozvoj cestovného ruchu, čomu chce KDH napomôcť špecifickými daňovými podmienkami, či úpravou Zákonníka práce, ktorý by zohľadnil sezónne práce. KDH tiež prichádza s návrhom civilných zborov. Išlo by o jednotky určené pre elimináciu nevojenských hrozieb. Boli by založené na dobrovoľnom princípe.
Odporúčame:
Figeľ ponúka stratégiu, nechce ľavicové smerovanie Slovenska
Čarnogurský na oslavu KDH nepríde, nevidí zmysel v účasti
KDH je úspešnou a dôležitou stranou, tvrdí Hrušovský
Program reaguje na to, čo Slováci potrebujú, tvrdí Moravčík
Program sa podľa podpredsedu KDH snaží reagovať hlavne na to, čo Slováci potrebujú. "Mnohí nemajú zamestnanie, iní sa boja, že budú prepustení. Množstvo zamestnancov trápia nevyhovujúce podmienky v práci. Živnostníkov dusí zvyšovanie odvodov a zamestnávateľov vyháňajú vysoké dane. Dve vlády Smeru vytvorili na Slovensku dve kasty ľudí. Tí, čo sú s vládnou stranou spriaznení, tí majú istoty. Ostatní sa nevedia domôcť základnej spravodlivosti a sú verejnou mocou ignorovaní," zdôraznil s tým, že vláda sa snaží kupovať si voličov cez dočasné riešenia či populistické balíčky. Tie nás, žiaľ, podľa Moravčíka skôr približujú na grécku cestu ako ku krajšej budúcnosti.
KDH preto vo svojom dlhodobom programe ponúka riešenia na zlepšenie životnej úrovne na Slovensku. "Chceme zvýšiť slušnosť úradov voči občanom a zlepšiť služby štátu verejnosti. Po vzore Veľkej Británie chceme spustiť program znižovania byrokracie ´one-in, two-out´. Znamená to, že pri návrhu novej byrokratickej povinnosti budú musieť ministerstvá navrhnúť zrušiť dvojnásobok pôvodnej záťaže," uviedol Moravčík. Toto bude šetriť podľa neho ľuďom a zamestnávateľom čas aj peniaze.
Kresťanskí demokrati sa chcú venovať živnostníkom a malým podnikateľom
V hospodárskej oblasti sa chcú kresťanskí demokrati prioritne venovať pomoci živnostníkom a malým podnikateľom. Tí sú v súčasnosti podľa KDH vládou najviac utláčaní. "Majú pritom potenciál vytvárať pracovné miesta aj v regiónoch, kam veľké firmy nie sú ochotné ísť. Pri živnostníkoch a malých podnikateľoch sa nemusíme báť, že odídu preč za lacnejšou prácou. Osobitne sa v programe venujeme aj zamestnancom. Ich problémy mnoho politických strán opomína," uviedol Moravčík.
KDH má ambíciu zlepšiť daňový systém tak, aby viac podporoval zamestnanosť. Moravčík pripomenul, že KDH prišlo na politickú scénu s myšlienkou rovnej dane, ktorá priniesla nové pracovné miesta a zlepšenie životnej úrovne ľudí. "Do budúcnosti je ju potrebné kombinovať s výhodami pre sociálne slabších. KDH si na rozdiel od socialistov nezakrýva oči pred demografickými rizikami, ktoré môžu ohroziť nielen dôchodky, ale aj zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Musíme sa na to pripravovať v oblasti sociálneho systému, zdravotníctva a aj zodpovedným nakladaním s verejnými financiami," konštatoval.
Snemu sa zúčastnil aj Štefanec
KDH je podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára tvrdý partner, s ktorým treba tvrdo rokovať. Ako povedal Bugár v sobotu pre agentúru SITA, kresťanskí demokrati vždy držia dané slovo, a to je pre neho podstatné. Bugár prišiel v sobotu osobne do Nitry, aby počas slávnostnej časti pozdravil delegátov snemu KDH.
Na snem KDH v sobotu prišiel aj europoslanec Ivan Štefanec, ktorý tento týždeň vystúpil z SDKÚ-DS. Figeľ však nepovedal, či sa Štefanec stane súčasťou stratégie KDH plus. Najneskôr tri mesiace pred parlamentnými voľbami sa ukončí spolupráca na základe tejto stratégie. Následne orgány KDH zvolia volebnú stratégiu.
V utorok uplynulo 25 rokov od ustanovujúceho snemu Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa konal v Nitre. KDH je jedinou stranou na Slovensku, ktorá ako parlamentná strana pôsobí nepretržite od prvých slobodných volieb v roku 1990.
Kresťanskodemokratické kluby začali vznikať už v novembri 1989, keď bola zverejnená výzva na ich zakladanie. Preto vznikali najprv miestne kluby, ktorých zástupcovia 17. februára 1990 v Nitre schválili názov a stanovy a zvolili prvé vedenie hnutia.
Chronológia najvýznamnejších udalostí vo vývoji KDH:
1990
Na ustanovujúcom sneme Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktorý sa konal v Nitre 17. februára 1990, zvolili za predsedu Jána Čarnogurského. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 bolo KDH súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.
1997
KDH spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorili opozičný blok nazvaný Slovenská demokratická koalícia (SDK).
1998
V októbri 1998 sa stala SDK súčasťou vládnej koalície, no pred voľbami sa musela SDK zmeniť na stranu, pretože po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.
1999
Spory v SDK od začiatku roka 1999 súviseli s dvojakým členstvom, pretože členovia SDK nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhol ako riešenie vznik únie politických strán, čo odmietla KDH i DS.
2000
Pavla Hrušovského delegáti snemu 22. októbra 2000 v Trenčíne zvolili za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.
Dzurinda založil Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) a KDH v novembri 2000 oznámilo, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub.
2002
V roku 2002 kandidovalo KDH v parlamentných voľbách samostatne. V septembri 2002 získalo v parlamentných voľbách 8,25 percenta hlasov. Líder KDH Pavol Hrušovský sa stal predsedom Národnej rady (NR) SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.
2006
Kresťanskí demokrati po rozkole vo vládnej koalícii vo februári 2006 ministerské posty opustili. Dôvodom bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády.
V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v NR SR a strana prešla do opozície.
Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach.
Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov snemu.
2007
Vladimír Palko pred delegátmi snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský, jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič.
Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.
2008
Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v NR SR poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska
2009
Novým predsedom KDH sa stal na sneme v Nitre 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ.
2010
Víťazom júnových parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79% platných hlasov voličov. Na druhom mieste skončila SDKÚ-DS a tretia bola strana Sloboda a Solidarita (SaS), štvrté KDH a piata bola strana Most -Híd. Opoziční volební lídri strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd odmietli rokovania s víťazom volieb Smerom-SD o zostavení vlády a začiatkom júla podpísali koaličnú dohodu na štvorročné funkčné obdobie.
2012
Na Slovensku sa konali 10. marca predčasné voľby do NR SR. Na ich vypísaní sa dohodla koalícia KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS s opozičným Smerom-SD po tom, čo 11. októbra 2011 parlament pre nesúhlas SaS neschválil zvýšenie eurovalu a vláde Ivety Radičovej tým zároveň nevyjadril dôveru. Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov a vytvorila "jednofarebnú" vládu.
Podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská 27. mája oznámili, že vystupujú z hnutia.
Ján Figeľ zostal predsedom KDH. Rozhodli o tom delegáti 23. júna na sneme hnutia v Ružomberku. Figeľ nemal vo voľbách protikandidáta.
2013
V júni 2013 oznámila Ľudová platforma kandidatúru bývalého predsedu KDH Pavla Hrušovského do prezidentských volieb 2014. Ľudová platforma, do ktorej sa v novembri 2012 združili KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS, mala za cieľ byť alternatívou voči ľavicovej politike Smeru-SD.
Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský, ktorý v roku 2012 ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta SR, oznámil 11. októbra 2013 odchod z hnutia.
2014
Ján Čarnogurský v prezidentských voľbách v marci 2014 nezískal ani jedno percento hlasov, volilo ho 12 207 voličov, čo bolo 0,64 percenta.
Pavol Hrušovský v prezidentských voľbách v marci 2014 tiež neuspel, získal 63 298 hlasov, čo bolo 3,33 percenta a po neúspechu sa vzdal funkcie predsedu poslaneckého klubu KDH v NR SR. Pavol Abrhan, ktorý bol politicky zodpovedný za kampaň, rezignoval na funkciu podpredsedu hnutia.
Predsedom poslaneckého klubu KDH sa v máji 2014 stal Pavol Zajac, v septembri 2014 ho však v tejto funkcii nahradil Pavol Abrhan.
KDH má podľa stanov šesť podpredsedov. Od roku 2012 sú nimi Miroslava Szitová, Július Brocka, Ján Hudacký, Peter Belinský a Miloš Moravčík. Neobsadenú podpredsednícku stoličku po rezignácii Pavla Hrušovského po neúspechu v prezidentských voľbách obsadil 11. októbra na sneme hnutia v Poprade Pavol Zajac.
2015
Na jubilejnom sneme 21. februára v Nitre si KDH pripomenie 25. výročie od ustanovujúceho snemu, ktorý bol v tomto meste. KDH schváli nový základný program hnutia.
Snem má ešte v sobotu schváliť stratégiu KDH plus, ktorá pozostáva z troch častí. Je to Tím plus, Fórum plus a Platforma plus. "Stratégia je pozvaním jednotlivcov, ale aj skupín na tvorenie alternatívy voči ľavicovej orientácii Slovenska. Chceme ponúknuť spoluprácu na báze hodnôt a programu," povedal Figeľ.
Snemovanie odštartovala v hale nitrianskeho Agrokomplexu videoprojekcia, v ktorej Štefan Buško prečítal starosloviensky Proglas. V ďalšom videu sa prítomným prihováral zakladateľ hnutia Ján Čarnogurský. Nešlo však o novonahratý rozhovor. Čarnogurský na snem odmietol prísť. Pozdravný list poslal delegátom Mikuláš Dzurinda, ktorý im zaželal múdrosť a odvahu. Mnohí delegáti ešte pred začiatkom rokovania prišli na ďakovnú omšu do katedrály svätého Emeráma, ktorú pre nich slávil nitriansky biskup Viliam Judák.
Delegáti schválili nový základný program
Delegáti v sobotu schválili nový základný program KDH Cesta pre Slovensko. Vznikal viac ako dva roky. "Je to dôležitý záväzok pre profilovanie hnutia. Program je schválený na horizont desať až 20 rokov. Náš program z roku 1993, ako bola samostatná hviezdička v EÚ, bol splnený," zdôraznil.
Program sa venuje oblastiam ako rodina, národ, národnostné menšiny, ekonomická stratégia a sektorová ekonomika. Základný program definuje KDH ako hnutie, ktoré je založené na princípoch hodnôt zakotvených v kresťanstve. Program má byť podľa Figeľa východiskom a cestou pre Slovensko.
KDH v programe zakotvilo napríklad podporu rodinného podnikania, s ktorým KDH už nepochodilo v parlamente. Rovnako v programe je aj návrh "Tri groše", ktorý znamená daňový bonus na študujúce dieťa, zvýhodnený úver na viacgeneračné spolužitie v rodine a dôchodkový bonus k penzii. Ani s ním však kresťanskí demokrati v parlamente neuspeli.
V programe je jednou z priorít rozvoj cestovného ruchu, čomu chce KDH napomôcť špecifickými daňovými podmienkami, či úpravou Zákonníka práce, ktorý by zohľadnil sezónne práce. KDH tiež prichádza s návrhom civilných zborov. Išlo by o jednotky určené pre elimináciu nevojenských hrozieb. Boli by založené na dobrovoľnom princípe.
Odporúčame:
Figeľ ponúka stratégiu, nechce ľavicové smerovanie Slovenska
Čarnogurský na oslavu KDH nepríde, nevidí zmysel v účasti
KDH je úspešnou a dôležitou stranou, tvrdí Hrušovský
Program reaguje na to, čo Slováci potrebujú, tvrdí Moravčík
Program sa podľa podpredsedu KDH snaží reagovať hlavne na to, čo Slováci potrebujú. "Mnohí nemajú zamestnanie, iní sa boja, že budú prepustení. Množstvo zamestnancov trápia nevyhovujúce podmienky v práci. Živnostníkov dusí zvyšovanie odvodov a zamestnávateľov vyháňajú vysoké dane. Dve vlády Smeru vytvorili na Slovensku dve kasty ľudí. Tí, čo sú s vládnou stranou spriaznení, tí majú istoty. Ostatní sa nevedia domôcť základnej spravodlivosti a sú verejnou mocou ignorovaní," zdôraznil s tým, že vláda sa snaží kupovať si voličov cez dočasné riešenia či populistické balíčky. Tie nás, žiaľ, podľa Moravčíka skôr približujú na grécku cestu ako ku krajšej budúcnosti.
KDH preto vo svojom dlhodobom programe ponúka riešenia na zlepšenie životnej úrovne na Slovensku. "Chceme zvýšiť slušnosť úradov voči občanom a zlepšiť služby štátu verejnosti. Po vzore Veľkej Británie chceme spustiť program znižovania byrokracie ´one-in, two-out´. Znamená to, že pri návrhu novej byrokratickej povinnosti budú musieť ministerstvá navrhnúť zrušiť dvojnásobok pôvodnej záťaže," uviedol Moravčík. Toto bude šetriť podľa neho ľuďom a zamestnávateľom čas aj peniaze.
Kresťanskí demokrati sa chcú venovať živnostníkom a malým podnikateľom
V hospodárskej oblasti sa chcú kresťanskí demokrati prioritne venovať pomoci živnostníkom a malým podnikateľom. Tí sú v súčasnosti podľa KDH vládou najviac utláčaní. "Majú pritom potenciál vytvárať pracovné miesta aj v regiónoch, kam veľké firmy nie sú ochotné ísť. Pri živnostníkoch a malých podnikateľoch sa nemusíme báť, že odídu preč za lacnejšou prácou. Osobitne sa v programe venujeme aj zamestnancom. Ich problémy mnoho politických strán opomína," uviedol Moravčík.
KDH má ambíciu zlepšiť daňový systém tak, aby viac podporoval zamestnanosť. Moravčík pripomenul, že KDH prišlo na politickú scénu s myšlienkou rovnej dane, ktorá priniesla nové pracovné miesta a zlepšenie životnej úrovne ľudí. "Do budúcnosti je ju potrebné kombinovať s výhodami pre sociálne slabších. KDH si na rozdiel od socialistov nezakrýva oči pred demografickými rizikami, ktoré môžu ohroziť nielen dôchodky, ale aj zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Musíme sa na to pripravovať v oblasti sociálneho systému, zdravotníctva a aj zodpovedným nakladaním s verejnými financiami," konštatoval.
Snemu sa zúčastnil aj Štefanec
KDH je podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára tvrdý partner, s ktorým treba tvrdo rokovať. Ako povedal Bugár v sobotu pre agentúru SITA, kresťanskí demokrati vždy držia dané slovo, a to je pre neho podstatné. Bugár prišiel v sobotu osobne do Nitry, aby počas slávnostnej časti pozdravil delegátov snemu KDH.
Na snem KDH v sobotu prišiel aj europoslanec Ivan Štefanec, ktorý tento týždeň vystúpil z SDKÚ-DS. Figeľ však nepovedal, či sa Štefanec stane súčasťou stratégie KDH plus. Najneskôr tri mesiace pred parlamentnými voľbami sa ukončí spolupráca na základe tejto stratégie. Následne orgány KDH zvolia volebnú stratégiu.
V utorok uplynulo 25 rokov od ustanovujúceho snemu Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa konal v Nitre. KDH je jedinou stranou na Slovensku, ktorá ako parlamentná strana pôsobí nepretržite od prvých slobodných volieb v roku 1990.
Kresťanskodemokratické kluby začali vznikať už v novembri 1989, keď bola zverejnená výzva na ich zakladanie. Preto vznikali najprv miestne kluby, ktorých zástupcovia 17. februára 1990 v Nitre schválili názov a stanovy a zvolili prvé vedenie hnutia.
Chronológia najvýznamnejších udalostí vo vývoji KDH:
1990
Na ustanovujúcom sneme Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktorý sa konal v Nitre 17. februára 1990, zvolili za predsedu Jána Čarnogurského. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 bolo KDH súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.
1997
KDH spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorili opozičný blok nazvaný Slovenská demokratická koalícia (SDK).
1998
V októbri 1998 sa stala SDK súčasťou vládnej koalície, no pred voľbami sa musela SDK zmeniť na stranu, pretože po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.
1999
Spory v SDK od začiatku roka 1999 súviseli s dvojakým členstvom, pretože členovia SDK nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhol ako riešenie vznik únie politických strán, čo odmietla KDH i DS.
2000
Pavla Hrušovského delegáti snemu 22. októbra 2000 v Trenčíne zvolili za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.
Dzurinda založil Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) a KDH v novembri 2000 oznámilo, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub.
2002
V roku 2002 kandidovalo KDH v parlamentných voľbách samostatne. V septembri 2002 získalo v parlamentných voľbách 8,25 percenta hlasov. Líder KDH Pavol Hrušovský sa stal predsedom Národnej rady (NR) SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.
2006
Kresťanskí demokrati po rozkole vo vládnej koalícii vo februári 2006 ministerské posty opustili. Dôvodom bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády.
V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v NR SR a strana prešla do opozície.
Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach.
Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov snemu.
2007
Vladimír Palko pred delegátmi snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský, jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič.
Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.
2008
Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v NR SR poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska
2009
Novým predsedom KDH sa stal na sneme v Nitre 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ.
2010
Víťazom júnových parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79% platných hlasov voličov. Na druhom mieste skončila SDKÚ-DS a tretia bola strana Sloboda a Solidarita (SaS), štvrté KDH a piata bola strana Most -Híd. Opoziční volební lídri strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd odmietli rokovania s víťazom volieb Smerom-SD o zostavení vlády a začiatkom júla podpísali koaličnú dohodu na štvorročné funkčné obdobie.
2012
Na Slovensku sa konali 10. marca predčasné voľby do NR SR. Na ich vypísaní sa dohodla koalícia KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS s opozičným Smerom-SD po tom, čo 11. októbra 2011 parlament pre nesúhlas SaS neschválil zvýšenie eurovalu a vláde Ivety Radičovej tým zároveň nevyjadril dôveru. Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov a vytvorila "jednofarebnú" vládu.
Podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská 27. mája oznámili, že vystupujú z hnutia.
Ján Figeľ zostal predsedom KDH. Rozhodli o tom delegáti 23. júna na sneme hnutia v Ružomberku. Figeľ nemal vo voľbách protikandidáta.
2013
V júni 2013 oznámila Ľudová platforma kandidatúru bývalého predsedu KDH Pavla Hrušovského do prezidentských volieb 2014. Ľudová platforma, do ktorej sa v novembri 2012 združili KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS, mala za cieľ byť alternatívou voči ľavicovej politike Smeru-SD.
Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský, ktorý v roku 2012 ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta SR, oznámil 11. októbra 2013 odchod z hnutia.
2014
Ján Čarnogurský v prezidentských voľbách v marci 2014 nezískal ani jedno percento hlasov, volilo ho 12 207 voličov, čo bolo 0,64 percenta.
Pavol Hrušovský v prezidentských voľbách v marci 2014 tiež neuspel, získal 63 298 hlasov, čo bolo 3,33 percenta a po neúspechu sa vzdal funkcie predsedu poslaneckého klubu KDH v NR SR. Pavol Abrhan, ktorý bol politicky zodpovedný za kampaň, rezignoval na funkciu podpredsedu hnutia.
Predsedom poslaneckého klubu KDH sa v máji 2014 stal Pavol Zajac, v septembri 2014 ho však v tejto funkcii nahradil Pavol Abrhan.
KDH má podľa stanov šesť podpredsedov. Od roku 2012 sú nimi Miroslava Szitová, Július Brocka, Ján Hudacký, Peter Belinský a Miloš Moravčík. Neobsadenú podpredsednícku stoličku po rezignácii Pavla Hrušovského po neúspechu v prezidentských voľbách obsadil 11. októbra na sneme hnutia v Poprade Pavol Zajac.
2015
Na jubilejnom sneme 21. februára v Nitre si KDH pripomenie 25. výročie od ustanovujúceho snemu, ktorý bol v tomto meste. KDH schváli nový základný program hnutia.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Banská Bystrica ponúka zimnú zábavu: Sánkovanie, bobovanie a korčuľovanie zdarma
DNES - 14:02Domáce
Mrazivá noc zo stredy (25. 12.) na štvrtok umožnila na plážovom kúpalisku v Banskej Bystrici dosnežiť celý svah na sánkovanie či bobovanie.
Sociálny tlak a sviatky: Alkohol môže byť rizikom pre zraniteľné skupiny
DNES - 8:18Domáce
Sviatky sú z hľadiska pitia alkoholu rizikovejším obdobím. Ohrození sú najmä mladí, osoby so psychickými problémami či ľudia s problémami s alkoholom.
Sv. Štefan: Prvý mučeník, na ktorého kresťania spomínajú počas Vianoc
DNES - 7:21Domáce
Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov dňom spomienky na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný.
Zverejnili nahrávky z poľovníckej chaty: Príbuzné policajtov ich zverejnili ako „vianočný darček“
VČERA - 15:56Domáce
Kompletné nahrávky z poľovníckej chaty v Čifároch sa v predvianočnom čase opäť dostali na verejnosť.
Polícia v pohotovosti: Bankomat v Bešeňovej zničila explózia
VČERA - 11:43Domáce
Polícia vyšetruje prípad stredajšej rannej explózie bankomatu v obci Bešeňová v okrese Ružomberok.
Vosveteit.sk
